.

Šaron ho už nepovažuje za partnera pre možný mier. Prednedávnom dokonca povedal, že mu je ľúto, že ho nedal pred dvadsiatimi rokmi v Bejrúte zlikvidovať.

Peres zatiaľ nevidí náhradu za Arafata. „Arafat je legitímnym predstaviteľom palestínskeho ľudu. Nemôžeme vymeniť Arafata tak, ako nemôžeme vymeniť Palestínčanov. Môžeme iba vyvíjať nátlak na Arafata, aby zmenil postoje.“

Šaron navrhuje regionálnu konferenciu o mieri. Má jedinú podmienku: nezúčastní sa na nej Arafat. Palestínčania tento model považujú za pokus o vyšachovanie Arafata z rozhodovania. Arafat by s konferenciou súhlasil, a to aj napriek tomu, že Šarona nepovažuje za dôveryhodného partnera.

Ak je Arafat pre Šarona nebezpečným fanatikom, Arafat sa Šaronovi odpláca podobným slovníkom. Šaron sa sám asi považuje za umierneného politika, lebo navrhuje stretnutie s umiernenými palestínskymi a arabskými vodcami.

V skutočnosti je však umierneným mužom izraelskej politickej scény Šimon Peres. Povráva sa, že to bol práve on, kto zabránil Šaronovi vyhnať Arafata z Ramalláhu. Je jedným z mála politikov obhajujúcich dôrazné politické riešenie zložitej krízy a uvedomuje si potrebu kompromisu. Intuícia mu navyše nahovára, že v hre by mohla byť svetová povesť tak dramaticky vybojovanej existencie štátu Izrael.

MICHAL HAVRAN