Za odvolanie hlasovalo 48 štátov, 6 bolo proti a 43 sa zdržalo hlasovania. Bustaniho pritom jednohlasne zvolili pred rokom v máji s výraznou podporou Washingtonu.

Pred hlasovaním Spojené štáty, ktoré prispievajú do rozpočtu OPCW 22 percentami, ostatným členom podľa BBC oznámili, že organizáciu prestanú financovať, ak Bustaniho neodvolajú.

Brazílčana kritizovali, že sa snažil primäť Irak, aby sa stal členom OPCW, ktorej vznik je plodom Konvencie o chemických zbraniach z roku 1997. Tá zaväzuje signatárov zverejňovať údaje o svojich chemických zbraniach.

Washington brazílskeho riaditeľa obvinil z „neuváženej iniciatívy“ a začal ostro vystupovať proti jeho riadeniu. Agentúry sa zhodujú, že v prípade, ak by Irak pristúpil do OPCW a umožnil inšpektorom kontrolovať stav ozbrojenia krajiny, USA by nemali dostatočný argument na možnú vojenskú akciu a plánované zosadenie bagdadskej vlády Saddáma Husajna.

Spojené štáty zároveň spochybňujú efektívnosť inšpekcií zbrojenia OSN. „Musela by to byť nesmierne dotieravá inšpekcia, aby dokázala svet dostatočne presvedčiť, že Saddám Husajn nerobí to, o čo sa zjavne pokúšal,“ povedal americký minister obrany Donald Rumsfeld. Kontroly Saddámovho arzenálu prebiehali od konca vojny v Perzskom zálive do roku 1998. Podľa USA odvtedy diktátorský režim Saddáma Husajna nepretržite zhromažďuje chemické, biologické a jadrové zbrane.

Bustani zasa Američanov obviňuje, že šliapu po nezávislosti medzinárodnej organizácie, len aby ochránili svoje národné záujmy.

Podľa denníka New York Times USA pred hlasovaním zorganizovali dôslednú diplomatickú kampaň za Bustaniho odvolanie, ktorá bola pre mnohé členské krajiny nepríjemná. „Stal som sa pre niektorých ľudí z Washingtonu nepohodlným, lebo som bol príliš nezávislý,“ povedal odvolaný riaditeľ.

Bustaniho odchod nie je v posledných dňoch ojedinelým prípadom aktivity USA v medzinárodných organizáciách. Minulý týždeň odvolali predsedu Komisie Organizácie Spojených národov (OSN) na kontrolu klimatických zmien Roberta Watsona, ktorý presadzoval zníženie používania uhlia, zemného plynu a ropy a prechod na obnoviteľné zdroje energie, ako je vietor, slnko či biomasa. Denník New York Times píše, že Watsona odvolali pre „tlak, ktorý na komisiu vyvíjal Washington a aspoň jedna americká ropná spoločnosť“. Podľa BBC ide o jednu z najväčších svetových ropných spoločností ExxonMobil, kritizovanú aj za negatívne ovplyvnenie USA pri bojkote Kjótskeho protokolu o globálnom otepľovaní.

Americkí aj zahraniční kritici washingtonskej politiky vravia, že obe odvolania sú dôkazmi rastúcej zaujatosti americkej diplomacie pod vedením prezidenta Busha.

(zo, reuters)