ou vojenské kruhy, ktoré sa pred dvoma týždňami snažili zvrhnúť kontroverzného venezuelského prezidenta Huga Cháveza.

Obaja Američania vraj stáli po boku pučistov až do návratu Huga Cháveza k moci. Veľvyslanectvo USA i administratíva prezidenta Georgea Busha akúkoľvek účasť na prevrate popierajú, no vo washingtonskom Senáte chce zahraničný výbor odštartovať vyšetrovanie.

Týždenník Newsweek informoval, že hlavným autorom prevratu proti populistickému prezidentovi, ktorý bol svojimi prokubánskymi vyhláseniami vždy proti americkej srsti, nebol šéf zamestnávateľských zväzov (Fedecámaras) Pedro Carmona, ale venezuelský mediálny magnát Gustavo Cisneros. O ňom je známe, že je dobrým priateľom bývalého amerického prezidenta Georgea Busha staršieho.

Aj Cisneros síce vraví, že nemal s prevratom nič spoločné, no krátko pred pučom s Ottom Reichom - pravou rukou amerického šéfa diplomacie Colina Powella v Latinskej Amerike - niekoľkokrát telefonovali. Samotný Reich v rozhovore pre Newsweek tieto konverzácie potvrdil.

Senát svoje podozrenia okrem iného opiera aj tým, že USA stihli počas krátkeho prezidentovania Pedra Carmonu s novou venezuelskou vládou sympatizovať. To vraj dokazuje list, ktorý pučisti, nespokojní s ľavicovou demagógiou Huga Cháveza, dostali od obchodného radcu na venezuelskej ambasáde vo Washingtone. V liste sa okrem iného píše, že „je potrebné, aby si prechod, ktorý sa vo Venezuele deje, ktorý chápeme a s ktorým sympatizujeme, zachoval všetky prvky ústavnosti“.

Niektorí korešpondenti vo Venezuele nevidia v účasti americkej strany na prevrate žiadnu novinku. Spojené štáty mali, či už priamo, alebo nepriamo, svoj podiel na každom politickom pretrase v Strednej a Južnej Amerike, či už to bolo v 80. rokoch v Guatemale, Nikarague, Salvádore, Hondurase alebo v 70. rokoch v Čile či Argentíne.

Viacerí korešpondenti sa už predtým zhodovali, že svoj záujem na zotrvaní vlády Huga Cháveza mal iba kubánsky komunistický líder Fidel Castro. „Prečo by sa potom neangažoval taký zarytý Castrov nepriateľ, ako je Otto Reich?“ pýta sa korešpondent argentínskeho denníka Clarín. Svoju domnienku dokladá aj tým, že dvaja z neúspešných pučistov študovali na legendárnej Escuela de las Américas (Škola Ameriky), pričom z tejto inštitúcie vzišli aj také „legendy“, ako čílsky diktátor Augusto Pinochet či jeho paraguajský „kolega“ Alfredo Stroessner.

JURAJ TOMAGA