Angličania mali včera národný deň, ale radšej im to nehovorte - mohli by ste ich zahanbiť, pretože o tom možno ani nevedia. Okrem niekoľkých večerí, ktoré zorganizovala Kráľovská spoločnosť svätého Juraja a nejakých privátnych večierkov si na oslavu spomenulo už len pár majiteľov krčmičiek, ktorí propagovali anglické pivo. Deň svätého Juraja (anglického svätého patróna) sa prakticky neoslavoval.

Íri oslavujú Deň svätého Patrika, Francúzi dobytie Bastily a Američania Deň nezávislosti. Akoby boli Angličania jediným štátom (okrem Nemcov trpiacich pocitom viny), kde je hanbou byť pyšný na svoj pôvod.

Zdá sa, že politici sa skôr zaujímajú ako Angličanov odradiť od oslavovania 23. apríla. Lodýnsky starosta Ken Livingstone dal nedávno na írsky Deň svätého Patrika 100-tisíc libier a vyzval Londýnčanov, aby sa zapojili do osláv. Na Deň svätého Juraja však odmietol dať čo len jednu penny. Zdá sa, že takáto propagácia ignorovania dobre funguje. Podľa nedávneho prieskumu BBC väčšina mladých ľudí odpovedala, že „Saint George“ je názov krčmy.

Historik Ronald Hutton považuje slabučkú túžbu Angličanov pripomínať si ich národný deň za výraz ich sily. „Angličania“, tvrdí „si nepotrebujú utvrdzovať svoju identitu s Britskými ostrovmi spôsobom, ako to robia, Škóti, Walesania a Íri“. David Cox zasa pre New Statesman napísal, že nechuť k národniarskym prejavom je neodškriepiteľnou súčasťou anglického národného charakteru.

Nech je to s vlažným prijímaním národného sviatku akokoľvek, všetko nasvedčuje vzostupu nacionalizmu v Anglicku na vzostupe. Zástava svätého Juraja (červený kríž na bielom základe) bola kedysi symbolom futbalových chuligánov, dnes ju už prijala aj „slušná“ časť spoločnosti.

O identite sa často začína hovoriť vtedy, keď sa objaví akési nebezpečenstvo zvonku, a anglický nacionalizmus nie je výnimkou.

Storočia Angličanom vyhovovalo, keď sa význam slova anglický zhodoval s významom britský. Vďaka decentralizácii v Británii, ktorá prebehla v Škótsku a vo Walese, si Angličania začali klásť existenčné otázky ako: „Kto sme?“ V posledných piatich rokoch prišla explózia kníh, článkov a televíznych diskusií, ktoré sa pokúšali definovať, kto sme a čo to vlastne znamená byť „English“.

Kokteil škótskej a waleskej decentralizácie, európskej integrácie a multikulturalizmu v Anglicku pomohli rozdúchať plamene anglického nacionalizmu. Očakáva sa, že v miestnych voľbách, ktoré sa budú konať na budúci týždeň, dosiahne Britská národná strana, ktorá brnká na strunu frustrovaných anglických voličov, výrazne lepší výsledok, ako mávala doteraz. Predovšetkým v mestách v severnom Anglicku, kde sa minulý rok opakovane strhli boje medzi ľuďmi s ázijským pôvodom a belochmi.

Bolo by síce divokým preháňaním porovnávať vzostup anglických nacionalistov s posledným úspechom Jeana-Marieho Le Pena, ale varovné signály tu sú. Politické elity, ktoré nepočúvajú hlas obyčajných voličov, podstupujú riziko, že skončia v obkľúčení pochybných politických strán.

Autor: TIM HAUGHTON, Sheffield pre SME