V druhom kole prezidentských volieb bude podľa všetkého Francúzsko jednotné proti Jeanovi-Mariemu Le Penovi a čiastočne si napraví poškodený imidž. Z hľadiska budúceho fungovania inštitúcií však budú kľúčové parlamentné voľby v júni. Ich výsledok sa odhaduje len ťažko: francúzski voliči sú špecifickí a plní rozmarov. Prvé kolo prezidentských volieb to jasne dokázalo.

„Nie je pravda, že u nás máme dvadsať percent fašistov a desať percent ľudí chce diktatúru proletariátu. Nie je pravda, že štvrtina populácie je za nejakú formu diktatúry,“ povedal včera politológ Pierre Mechet v Paríži pre SME.

O extrémistu už nejde

V júni už o Le Pena vlastne nepôjde - jeho Národný front nemá partnerov. Pravicové Združenie pre republiku (RPR) uprednostní pred spojením s extrémistom politickú krízu, ktorou by bolo v prípade jeho porážky ďalších päť rokov spoluvládnutia so socialistami. „Nechcem s nimi nič mať,“ vyhlásil nedávno prezident Chirac.

Socialistov v prezidentských voľbách porazila vlastná rozdrobenosť, nižšia volebná účasť a protestný charakter hlasovania. Podľa Mecheta výsledok nedeľných volieb vôbec neukazuje skutočnú tvár krajiny, ktorá už roky nemá s cudzincami žiadne problémy. Oveľa viac sa hovorí o ich integrácii ako o ich vypovedaní.

To isté platí pre Európu - Francúzi dnes už chápu, že ich budúcnosť je v EÚ. „Voliči si teraz už uvedomujú, že voľby sú vážna vec, že nie sú pre zábavu. Aj mnohí z tých, čo volili Le Pena na protest, budú voliť inak,“ povedal Mechet.

Mobilizácia

Ľavica sa teraz začína mobilizovať na legislatívne voľby. Už bez Jospina, ktorý sa v pondelok prišiel len rozlúčiť. Čaká ju veľa práce. Socialisti musia analyzovať slabiny Jospinovej kampane a vyriešiť aj vnútorné rozpory. Dva tábory socialistov majú rôzny názor na dve zásadné otázky - čo s extrémnou ľavicou a prečo Jospin prehral voľby. Ľavicový tábor bol od 60. rokov taký rozdrobený len raz - v roku 1969, keď sa kandidát socialistov nedostal do druhého kola prezidentských volieb.

K prehodnoteniu ľavicovej politiky a reorganizácii ľavicovej scény dôjde pravdepodobne až po voľbách. Ľavica má vo Francúzsku dlhú tradíciu a až donedávna reprezentovala zásadne inú politiku ako pravica. Jej rozklad sa začal, keď zvolila „ekonomický realizmus“ a stratila tvrdé jadro svojich voličov. Teraz má pred sebou dve možnosti - alebo ich znovu pritiahnuť k sebe, alebo sa obrátiť ešte viac do stredu a takto súperiť s RPR.

Zjednocovanie blokov

Voľby rozhodnú, či sa upevní moc pravice pod vedením RPR, alebo sa socialisti otrasú z utŕžených rán, zjednotia sa a zostanú pri moci. Práve nevypočítateľné nálady voličov, ktorí volia často na protest, by mohli priniesť prekvapenie a nechať moc rozdrobenej, oslabenej a porazenej ľavici.

Pravdepodobnejšie sa však teraz javí, že Le Pen vyhral Chiracovi aj parlamentné voľby - hoci to má pre Chiracových neogaullistov trpkú príchuť. Posledných päť rokov ukázalo, že spolužitie, spoločná vláda pravicového prezidenta a ľavicovej vlády, nie je dobrým modelom. Pravica teraz po rokoch ľavicovej vlády zosobňuje zmenu a má v úmysle postaviť na tom svoju kampaň. „Treba sa obrátiť chrbtom k rokom, keď hodnoty stratili svoj význam. Pravica nemala nikdy takú veľkú zodpovednosť,“ povedal včera poslanec RPR Nicolas Sarkozy.

Chirac chce do parlamentných volieb vytvoriť silnú pravicovú silu. Rovnakú ideu vyslovil včera šéf socialistov Francois Holand: že ľavica je teraz povinná zjednotiť sa v mene budúcnosti krajiny. Zjednotiť pravicu však bude o niečo jednoduchšie - ľavicové projekty, ktoré bodovali v prezidentských voľbách, sú totiž pre riadenie štandardnej demokratickej krajiny nestráviteľné (napríklad Robotnícke hnutie Arlette Leguillerovej).

O porážku premiéra Lionela Jospina sa však nepričinili len ľavicové extrémy - ale aj jeho tradiční spojenci. Na kritike Jospina založil svoju kampaň Jean-Pierre Chevenement (Hnutie občanov), Noel Mamere (Zelení) aj komunisti Roberta Huea. Sám Jospin kritizoval „egoizmus“ niektorých strán.

Autor: KLAUDIA LÁSZLÓOVA, Paríž a