Hlavným zdrojom financií škôl doteraz sú, a ešte dlho budú, peniaze od štátu. Financovanie škôl do 1. januára nemalo žiadne pevné pravidlá – peniaze pre základné a stredné školy rozdeľovali krajské a okresné úrady podľa svojho uváženia. To mal zmeniť nový zákon o financovaní škôl, ktorý začal platiť 1. januára tohto roku. Po novom by mali školy dostávať peniaze rovnakým metrom, a to podľa počtu žiakov. Čím viac žiakov, tým viac peňazí. Hoci sa školy na nový zákon tešili, dnes ho kritizujú.

Nový zákon kritizujú

„Dnešná podoba zákona je pre nás neprijateľná. Úplne mení pôvodný zámer ministerstva školstva,“ sťažuje sa Milan Antala, prezident Asociácie štátnych gymnázií a riaditeľ gymnázia na Bilíkovej v Bratislave. „Pán Ftáčnik na tlačových besedách i na poradách vždy operoval tým, že bude financovanie na žiaka. Ale nakoniec sa v zákone stanovilo, že peniaze sa budú rozdeľovať podľa tried, pričom jednu triedu môže tvoriť od 25 do 30 žiakov. To je však už podstatný rozdiel! To je predsa financovanie na triedu, nie na žiaka. Je niečo iné financovať triedu s 25 žiakmi, ako triedu s 34!“

Ministerstvo je spokojné

Aj Národná správa o vzdelávacej politike kľúčový princíp financovania kritizuje: „Mal byť kapitačný (na žiaka), upravený nanajvýš o kľúčové lokálne špecifiká (napríklad rozdielne vykurovacie obdobie v rôznych častiach Slovenska),“ píše sa v správe.

V zákone sú však také ustanovenia, ktoré umožňujú pri stanovovaní výšky finančných prostriedkov zohľadniť viac vecí – napríklad zabezpečenie vzdelávania v materinskom jazyku v školách s vyučovacím jazykom iným, ako je štátny jazyk, vzdelávanie žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami, vyučovanie náboženstva a podobne.

V konečnom dôsledku sa preto financovanie porovnateľných škôl (veľkosťou i vybavením budov, počtom žiakov i učiteľov) môže veľmi podstatne líšiť.

Ministerstvo školstva je s novým zákonom spokojné. Podľa Viktora Bonislavského zo sekcie financovania „nový zákon prerozdeľuje finančné prostriedky podľa finančných normatívov pre jednotlivé druhy a typy škôl a školských zariadení. Nemožno teda tvrdiť, že ide o financovanie na žiaka alebo na triedu. Pri normatívnom výpočte počtu učiteľov na triedu sa ale vychádza z rozpätia počtu žiakov.“

Kritizujú aj stanovené výnosy

Milan Antala kritizuje aj ďalší problém: „K zákonu bol urobený výnos na nápočet pedagogických a nepedagogických pracovníkov. Pre mnohé školy je to neriešiteľná vec. Ja mám napríklad 13 „nepedagógov“, podľa tabuľky ich však mám mať len 8,5. To znamená, že päť ľudí mám prepustiť. Ale koho, keď všetci sú maximálne vyťažení?“

Jeho slová potvrdzuje i Stanislav Papánek, vedúci odboru školstva na Krajskom úrade v Bratislave: „Rozdiely v tom, čo výnos hovorí, a aká je v Bratislave skutočnosť, sú veľké. Preto sme výnos už dávnejšie pripomienkovali. Neviem, do akej miery boli tieto pripomienky zohľadnené, ale myslím, že do veľmi malej. V týchto chvíľach sa pracuje ešte na tabuľke pre gymnáziá, tieto typy škôl sú ešte otvorené.“

Je v tom politika

Národná správa o vzdelávacej politike hovorí, že nový zákon síce prispieva k sprehľadneniu financovania, „nevytvorí však zásadný tlak na racionalizáciu školskej siete“.

Príčina? „V koaličnej vláde a v národnostne zmiešanej krajine možno predpokladať, že keby normatívy viedli k významnému tlaku na racionalizáciu, vznikol by veľmi silný politický protitlak, ktorému sám minister školstva, nehovoriac o aparáte ministerstva, nemôžu odolať, a ktorému sa snažia z pochopiteľných dôvodov preventívne predísť.“

SOŇA REBROVÁ