Americký Seattle prišiel o ďalšieho známeho hudobníka. Telo Layna Staleyho, speváka a gitaristu skupiny Alice in Chains, našli v dome, kde žil. Mal iba 34 rokov. Staleyho cez víkend identifikovali, podľa úradov bol po smrti už dva týždne. Vedľa seba mal položené heroínové „nádobíčko“, príslušenstvo tvrdého feťáka.

Alice in Chains boli spolu so skupinami Nirvana, Pearl Jam a Soundgarden hlavnými kapelami seattleskej scény, ktorá priniesla svetu grunge, jednu z nových variácií heavy metalu. Bol to práve Staleyho monotónny prierazný hlas, ktorý robil skupinu jedinečnou. Podľa magazínu The Rocket sa Alice in Chains nikdy nedostali tak vysoko ako Nirvana, ale ovplyvnili tisíce kapiel. Ich odkaz sa preniesol na Creed a Godsmack, skupiny, pomenované podľa ich pesničiek.

Heroín je metlou Seattlu. V roku 1990 sa predávkoval Andrew Wood, spevák vychádzajúcej grunge skupiny Mother Love Bone. O štyri roky neskôr si hlavu odstrelil Kurt Cobain, zatiaľ čo v jeho žilách putovala silná dávka „háčka“. „Seattle vyrába toľko talentov, často sa to však končí takto,“ povedal pre AP Chad Schuster, člen miestnej garážovej skupiny.

Staley bol príkladom umelca, ktorému drogy pomohli v rozlete, aby ho neskôr porazili. Na obale Rolling Stone z roku 1996 mal vedľa seba titulok z piesne Neila Younga - The Needle and the Damage Done - Ihla a škoda, ktorú spôsobila. „Heroín pracoval pre mňa roky, ale teraz sa to obracia proti mne - kráčam cez peklo,“ povedal Staley. Rozprával o heroíne ako o neoddeliteľnej súčasti života, ktorý ovplyvňoval jeho texty a zážitky. Smrti sa však bál: „Mám z nej strach, najmä ak ju mám v rukách.“

Alice in Chains vznikli v roku 1987. Prvý album Facelift sa objavil o tri roky neskôr a zlomovým bol až ten druhý The Dirt (1992). Stačili ešte nahrať cenenú poloakustickú Jar of Flies a posledný rovnomenný Alice in Chains s trojnohým psom na obale, ktorý sa roku 1995 dostal s pesničkami o smrti a úpadku až na vrchol hitparády. Alice naposledy vystúpili v roku 1996.

Od polovice deväťdesiatych rokov už nikto neveril, že sa vymaní z drogového habitu. „Objavili sa správy, že by sa mohli ešte vrátiť a začať hrať,“ povedal pre Seattle Times muzikológ Peter Blecha a dodáva: „Ale roky pribúdali - 96, 97, 98, 99 - to boli obdobia bez Layneho hrania a ľudia sa báli, že to príde. A ono to prišlo.“