Zo štyroch stabilných prvkov slovensko-maďarskej reality môžu vzniknúť štyri medzivládne kombinácie. Tri z nich už existovali.
Keď na Slovensku vládla druhá Mečiarova zostava, jej partnerom bola Antallova kresťansko-pravicová MDF. Išlo o vlády, ktoré boli natoľko nekompatibilné, že nemohli spolu dospieť ani k základnej zmluve, ktorá by upravovala vzťahy medzi oboma štátmi. Tretia Mečiarova vláda a socialisticko-liberálny kabinet Gyulu Horna, ktoré ich vystriedali, sa síce na zmluve dohodli, ale nedokázali vytvoriť a spustiť mechanizmus jej realizácie. Kombinácia širokej koalície na Slovensku a pravicovo-národnej vlády Viktora Orbána po voľbách v roku 1998 taký mechanizmus vytvorila a uplatnila v praxi. Predvolebné iniciatívy maďarského premiéra v závere funkčného obdobia však kolidovali s duchom i literou zmluvy a sproblematizovali nielen bilaterálne vzťahy, ale aj spoluprácu v rámci V 4.
Jediná kombinácia, ktorá ešte nedostala svoju historickú príležitosť, je kombinácia širokej koalície na Slovensku a socialisticko-liberálnej vlády v Maďarsku. Ak by konfigurácia tohto typu mala k dispozícii celé funkčné obdobie, mohla by do slovensko-maďarských vzťahov vniesť novú kvalitu.
Socialistická časť Hornovej vlády už v roku 1998 bola ochotná pristúpiť na kompromisné riešenie dlhodobého sporu o vodnom diele. Predstavitelia Maďarskej socialistickej strany i liberáli označili za svoju prioritu usporiadanie vzťahov so susedmi. Spolupráca v rámci Visegrádskej štvorky a spoločný ťah na integráciu do únie by boli prioritou i pre nemečiarovskú slovenskú vládu. Ak taká po parlamentných voľbách vznikne.
