Bez ohľadu na to, aká vládna koalícia sa utvorí a aká vláda vzíde z parlamentných volieb v Maďarsku, nová štátna reprezentácia sa bude musieť na začiatku svojho funkčného obdobia venovať vážnej a neodkladnej záležitosti: náprave a odstraňovaniu škôd, ktoré krajine spôsobila konfrontačná predvolebná kampaň.
V štáte, ktorý je už tri roky členom NATO a od začiatku prístupových rokovaní si udržiava poprednú pozíciu medzi krajinami uchádzajúcimi sa o prijatie do Európskej únie, totiž došlo pred voľbami k excesom, ktoré vonkoncom nezlepšili jeho prestíž a medzinárodnú povesť.
Predovšetkým v dvojtýždňovom období medzi prvým a druhým kolom volieb predvolebná mobilizácia voličov nadobudla podobu studenej občianskej vojny. Fakt, že predseda vlády krátko pred rozhodujúcim hlasovaním spochybňoval regulárnosť výsledkov prvého kola, a že sa dvaja hlavní volební súperi obviňovali z úmyslu zmariť slobodnú voľbu občanov Maďarskej republiky, vybočil z rámca, aký je pre súťaž demokratických politických síl obvyklý.
Priebeh parlamentných volieb v Maďarsku potvrdil obavu Jacqua Rupnika, že strednú Európu zasiahol vírus „horúčkovitého volebného nacionalizmu“. Hrozba o to závažnejšia, že úspech volebného nacionalizmu v jednej krajine regiónu zvyšuje pravdepodobnosť jeho úspechu aj v ostatných štátoch oblasti.
Aj to bol dôvod, pre ktorý si väčšina euroatlantických politikov - s výnimkou nemeckých opozičných a rakúskych vládnych - ticho či nahlas želala, aby v Budapešti došlo k výmene vládnych garnitúr.
Uplynulé desaťročie potvrdilo, že aj keď vzťahy medzi Slovenskou republikou a Maďarskom majú svoj historický rámec, ktorý je daný objektívne, celkový charakter a podobu tejto relácie rozhodujúcim spôsobom ovplyvňuje to, aké politické elity vystupujú v úlohe štátnej reprezentácie. Tie doterajšie celkom kompatibilné neboli.
