Do provinčného hotelíka vchádza Boh, ktorý na seba vzal ľudskú podobu, prijal meno Vincent Lauze. Celé dni prespí, neberie telefón, občas vychádza na bezcieľnu prechádzku okolím. Boh a la Vincent Lauze s každým hosťom trpezlivo hovorí, ale praje si len jediné: pokojne, v driemotách zmiznúť. Navždy. Smrť vchádza do izby so zotmením a veľmi sa teší. Francúzka kritika ocenila skvelý námet románu, ale aj autorov štýl. Spisovateľka Sylvie Germainová tvrdí: „je to krásny text, neobyčajný pre svoju zdanlivú jednoduchosť - či skôr prečistenie - temný a pritom jasný. Jeho pohľad na Boha je veľmi osobitý, v rozpore so všeobecným spôsobom ako sa na neho pozeráme.“ Philippe Raymond-Thimonga (1959) študoval psychológiu a klasickú literatúru, pracoval pre rôzne nakladateľstvá. Prednáša psychológiu.

Jaskyňa Altamira, Veľký čínsky múr, Westminsterský palác, aténska Akropola, Viktóriine vodopády, hinduistický chrám v Prambanane - to je zlomok pamiatok, ktoré prinášajú ďalšie dva zväzky Pokladov sveta predstavujúce pamiatky zapísané v zozname UNESCO. Ako predchádzajúce i tieto knihy ponúkajú veľa máp lokalít, dátumov, faktov i živých textov a sprievodcami sú tí najpovolanejší - vynikajúci spisovatelia, publicisti a vedci.

Okolo šesťdesiat básní poetky, civilným povolaním lekárky, charakterizuje motto Matky Terezy: Nie je dôležité to, čo robíme, ale koľko lásky do svojej činnosti vložíme. S autorkou a jej tvorbou sa môžeme stretnúť práve dnes na prezentácii knihy v bratislavskom hoteli Danube o 17.30 h.

Historik John rekapituluje svoj život s neveľmi lichotivým záverom. Jediným východiskom z neľahkého položenia sa mu vidí pobyt v kláštore, no plán mu skríži nečakaná náhoda - stretnutie s dvojníkom aristokratického pôvodu. Johnovi sa otvára nový svet, v ktorom hrajú svoju rolu aj ženy - plavovlasá Francoise, príťažlivá čiernovláska Renée, záhadne odmeraná Blanche či oddaná a verná Béle. Slávna autorka, majsterka bravúrne vymyslených zápletiek, ani tentoraz nesklame svojich čitateľov.

Zborník z rovnomenného sympózia, usporiadaného k rozsiahlej retrospektívnej výstave Slovenské výtvarné umenie - 20. storočie. Príspevky českých, slovenských, maďarských, poľských a nemeckých kunsthistorikov pomohli nastoliť, pomenovať a v niektorých prípadoch aj preformulovať komplex otázok tzv. aktívnych centier a pasívnych periférnych oblastí a načrtli aj možné odpovede o vklade slovenského umenia do všeobecných dejín kultúry dvadsiateho storočia.