Speváčka Mari Boine je niečo ako nórsky národný poklad. Vďaka jej piesňam ožíva krajina za polárnym kruhom, ktorá nežije náš televízno-informačný život a teda ako keby ani neexistovala.

Laponci či Sámi (patrí k nim i Mari Boine) sú ľudia, ktorí obývajú tamtú krajinu. Rozprávajú po ugrofínsky a staré povesti hovoria, že dávno pred Kristom žili v divokej prírode, nástroje vyrábali z kostí a muži i ženy spoločne lovili a zabíjali.

O tom spieva Boine, žena, ktorá hudbu začala robiť ako formu terapie v sedemdesiatych rokoch. Prvý album Gula Gula ju preslávil vo svete worldmusic.

Na albume Eight Seasons ju sprevádza napríklad známy džezový saxofonista Jan Garbarek. Od obalu cez booklet, kmeňové kresby a pesničky, až po texty v pôvodnej reči je album nádherný.

Česká pobočka major labelu zostavila kompiláciu určenú novej generácii. Miléniové deti už nemajú problémy s delením hudby na komerčnú a nezávislú, gitarovú a syntetizátorovú a teda znesú vedľa seba neopunkové a postgrungeové formácie (Blink 182, P.O.D., OPM, Linkin Park), hip-hopovú Missy Elliot, či Ol‘ Dirty Bastard, aj starých fotríkov Ministry, či Faith No More, ale aj také Sugababes. Vo väčšine prípadov ide o úspešné single z albumov. Takto pokope majú väčšiu šancu predať sa, pretože v našich končinách nie je zvykom kupovať single jednotlivých interpretov. Nová generácia nemá problémy s hodnotnosťou a naozajstnosťou mladých kapiel a popri tom si vypočuje legendy, ktoré tohto prívlastku zbavila. Ak sa mýlim, kompilácia New Generation sa nepredá.

Americká speváčka a skladateľka Jewel Kilcher patrí k vlne sebavedomých žien s gitarou, ktoré sa objavili v druhej polovici 90. rokov. Je poetickejšia ako južanská Sheryl Crow a staromódnejšia ako kanadská Alanis Morrisette. Na svojom v poradí už štvrtom albume This Way ukazuje cestu, ktorú prešla zo studenej Aljašky, kde strávila detské roky, až po jednu z najuznávanejších súčasných amerických pesničkárok. Jej dedo bol švajčiarsky emigrant a Jewel dodnes dokáže publikum prekvapiť nefalšovaným jódlovaním. Každá zo 14 skladieb albumu sa priznáva k jej koreňom - napríklad k staršej pesničkárke Rickie Lee Jonesovej, je tam však cítiť aj silný vplyv Joni Mitchelovej, od ktorej získala spevácke a skladateľské umenie na pozadí súčasného poprockového zvuku s nádychom country.

Bustafunk je skupina diskdžokejov, ktorí hlboko v podzemí miešajú zmes funku, hip-hopu a R&B s lyrikou typu „budem ťa milovať až do konca všetkých dní, bejby“. Piesne s divokými funkovými rytmami sa hodia do auta, na párty a na diskotéku od Chicaga, cez Paríž až po Dunajskú Stredu. Bustafunk vychádzajú zo zvuku 70. rokov, ktorým sa preslávili funkové černošské kapely Funkadelic a Parliament. Na pozadí škrabotu starej platne počuť veľkú dychovú sekciu, potrebné sláčiky a dunivú basu. Na albume hosťuje aj Gene Van Buren, starý Motownský vokalista, živá legenda, ktorá Bustafunk spája so slávnou érou černošskej popovej hudby.

Vždy ma pobaví, keď výzorom nekompromisní a desiví, hudbou tvrdí a neľútostní rockeri v booklete začnú ďakovať manželkám, mame a tatovi (už som ti niekedy povedal, že ťa ľúbim?) - už len zamávať z MTV babičke do Cincinatti.

Aj tak sa môže južanská kapela zo San Diega stať platinovou. Je to ich druhá úspešná platňa (po The Fundamental Elements Of Southtown). Ako charakterizovať dobre urobený crossoverový power-rock? Najlepšie slovami gitaristu Marca: „O veľkých rockových kapelách sa vždy špekuluje, či vyvolávajú dobrú, alebo zlú emóciu. Niektoré nevyvolávajú žiadnu. My sme vždy do hudby vkladali všetku svoju lásku.“