Gitaristu Pata Methenyho považujem za jedného z najväčších žijúcich hudobníkov a každá jeho nová platňa je pre mňa udalosťou. Metheny je veľmi pozitívny človek a pozitivitu vie projektovať do hudby, ktorá takto dostáva ľudský a priam etický rozmer. Je schopný „páchať“ aj avantgardu, ale jeho charakteristickým znakom zrejme ostane vždy hranie, kde sa sofistikovanosť v postupoch spája s hrejivosťou tónu a výrazu. Priaznivci tvrdej avantgardy možno budú hovoriť, že Metheny je gýčiar, ale na druhej strane - môže robiť gýč človek, ktorý patrí medzi skladateľsky, interpretačne a feelingovo najdisponovanejších hudobníkov súčasnosti? Mám napokon pocit, že vytvárať krásu je skôr pozitívny ako negatívny jav. Metheny má jednoducho rád peknú hudbu a vie ju inteligentne robiť.
To sa týka hlavne jeho dlhoročnej kapely Pat Metheny Group, ktorú prevádzkuje od roku 1978. Nikdy nešlo o ortodoxne uchopený džez, pretože Metheny je aj maliar zvukov a tento impresionistický faktor, ako aj dôraz na kompozičnú, formovú stránku je v tejto kapele rovnako dôležitý ako individuálne výkony a témy.
Speaking Of Now je trinástym albumom skupiny. Kapela je dôkladne inovovaná, namiesto dlhoročného hráča na bicie Paula Wertica (od 1984) nastúpil nový bubeník Antonio Sanchez. Ďalšími úplne novými členmi sú Richard Bona, prominentný basgitarista, ktorý však obsluhuje perkusie a spieva, a trubkár/vokalista Cuong Vu. Zo starej gardy teda zostal iba nerozlučný klávesista Lyle Mays a basista Steve Rodby.
Pat Metheny Group je trademark a človek očakáva charakteristický sound podobne, ako tri pásiky od adidasiek. Kto vie, ako to je: Je umelec, ktorý má vyhranenú poetiku, povinný robiť prudké pohyby a za každú cenu hľadať? Tento rozmer si Metheny, zdá sa, necháva na sólové projekty a Pat Metheny Group naviguje v osvedčenej línii, ktorá nám robí dobre.
Album prináša veci, ktoré dôverne poznáme. Postupy, témy, pestrofarebné trepotavé tóny sú, samozrejme, nádherné. Rozdiely oproti minulosti samozrejme cítiť: Nový bubeník Sanchez hrá impulzívnejšie ako Wertico, hudba neodsýpa v pravidelnom činelovom pulze, ale viac dýcha. Bona je neopakovateľný spevák, a keď sa ozve jeho hlas, sú to najsilnejšie miesta albumu. Je to album menej „o gitare“, a viac „o kompozícii“. Krehké akustické časti či silné hymny sú devízou Methenyho a Maysa, ktorý je spoluautorom väčšiny piesní. Vuove sporadické milesovské sóla príjemne farbia. Stále sa neviem zbaviť pocitu, že tento album nevznikol pod nejakým tvorivým pretlakom, ale je to usporiadaný produkt usporiadanej rodinky. Napokon, Metheny patrí medzi tých málo džezmenov, ktorí si po hmotnej stránke naozaj nežijú zle, tak to netreba škriabať.
Som v rozpakoch. Speaking Of Now vítam a určite ho do prehrávača budem vkladať pomerne často. Na druhej strane mám pocit, akoby sa energia vytratila. Hudba Methenyho bola pre mňa vždy vzrušujúca. Tu zostal, okrem malých náznakov, len príjemný pocit. Na druhej strane mám možno smolu, že Methenyho poznám naspamäť. Keby toto bol jeden z prvých jeho albumov, ktoré som počul, určite ma uchváti, tak ako pred rokmi Travels a Still Life (Talking) a tak či tak by sa táto hudba stala jednou z mojich životných lások. Všetko, čo počúvame, sa tvorí v nás.
Autor: MARIAN JASLOVSKÝ(Autor je hudobný kritik, zástupca šéfredaktora internetového magazínu www.inzine.sk)
