BRUSEL – Severoatlantická aliancia sa vnútorne chystá na veľké rozšírenie. Presvedčenie, že je treba postupovať práve takto, dozrelo v NATO v posledných dvoch mesiacoch. Podľa prevládajúceho názoru ponúkne v novembri v Prahe členstvo ďalším siedmim postkomunistickým krajinám. Pôjde o Slovensko, Slovinsko, Rumunsko, Bulharsko, Litvu, Lotyšsko, Estónsko.
„Je skoro isté, že to bude sedem krajín,“ potvrdil agentúre ČTK nemenovaný diplomatický zdroj z NATO. Podľa ďalších prameňov dospeli Spojené štáty k záveru, že by bolo politicky výhodnejšie uskutočniť „veľký tresk“, než druhú vlnu rozšírenia akokoľvek obmedziť.
Každý iný variant obnáša rad nevýhod. Prijať len Slovensko a Slovinsko by sa rovnalo kozmetickej operácii akéhosi zarovnávania hraníc NATO. Zahrnúť baltské krajiny by zodpovedalo dlhoročnej logike politiky, najmä USA, vyvolalo by však rozpaky južných členov NATO – podľa nich nie je o nič riskantnejšie vziať aj Rumunsko a Bulharsko.
Prijatie siedmich krajín, vcelku zaostalejších než boli Česko, Poľsko a Maďarsko pred tromi rokmi, vyvoláva aj obavy.
Hovorí sa o nebezpečí ďalšieho rozriedenia akcieschopnosti aliancie. Podľa niektorých starousadlíkov ide naozaj o „začiatok konca“ klasického NATO.
USA ako rozhodujúca sila sa podľa všetkého už rozhodli. Námestník ministra zahraničných vecí Marc Grossman na okružnej ceste Európou hovorí o „robustnom“ rozšírení. Americký veľvyslanec pri NATO John Burns minulý týždeň v článku pre International Herald Tribune opísal so sympatiami túžby kandidátskych krajín a neoponoval im: „Tieto krajiny, obete vôle 20. storočia, si cenia alianciu ako prísľub stability a bezpečnosti v neistom 21. storočí.“
Veľké rozšírenie by malo zjednodušiť dohodu s Ruskom, po ktorej bude zriadená stála Rada NATO-Rusko.
Značná časť problémov, ktoré dnes aliancia rieši, bude preberaná za účasti ruských „polospojencov“.
„Mechanické rozšírenie aliancie nepomôže vyriešiť problémy, ktorým dnes čelí svetové spoločenstvo,“ povedal ruský minister zahraničia Igor Ivanov. „Preto navrhujeme nový spôsob, a to stanovenie ‘dvadsiatky‘ Rusko-NATO.“
Myšlienka „big bangu“ sa ujala takmer nečakane. Ešte pred niekoľkými mesiacmi sa veľmi vážne pochybovalo o šanciach pobaltských krajín, nieto Rumunska a Bulharska. Vývoj spôsobili hlavne rokovania s Ruskom, podľa pesimistov aj pocit v USA, že treba využiť politický potenciál aliancie, keď jej slabú vojenskú kapacitu dnes aj tak nepotrebujú. (čtk)
