Ryan Adams, Lucinda Williams a skupina Wilco sú nové nádeje, o ktorých americká hudobná tlač tvrdí, že spasia americkú rockovú hudbu. „Keby sa objavili v roku 1973, v časoch, keď pesničkári boli v móde, určite by sa komerčne presadili,“ hovorí šéf progresívnej firmy Lost Highway Luke Lewis.

Ten najnovší Dylan

Ryan Adams je podľa titulkov magazínov ďalším novým Dylanom, ktorý nikdy nespí a pesničky súka z rukáva, tak ako jeho vzor v šesťdesiatych rokoch. Adamsovi, pre ktorého je skladanie piesní samozrejmé ako dýchanie, predpovedajú kritici veľkú budúcnosť. On je však skeptickejší. „Keby to nevyšlo, budem si pesničky opäť nahrávať na štvorstopák ako predtým,“ povedal pre LA Times.

Od punku prechádza na blues, country a soul, potom nakukne do štadiónového rocku a vráti sa naspäť k folku. „Nechodím odnikiaľ nikam, iba píšem pesničky,“ hovorí Adams, ktorý nechce byť zviazaný jedným štýlom. Na jednom pleci má vytetované dve losangeleské punkové legendy Black Flag a X a v hlave napočúvanú diskotéku svojich rodičov.

Od roku 1995 nahral päť albumov, vrátane tých s Whiskeytown, skupinou, ktorá slávu zožala až po jej rozpade – to vďaka Adamsovi a jeho sólovej dráhe. Jeho posledná sólovka Gold, ktorého obal je citáciou Springsteenovej Born in The USA, patril v anketách o najlepší album medzi tie najvyťaženejšie. Hneď vedľa Dylanovej Love and Theft.

Alternatívna country

Nie všetci idú hore, alebo kráčajú od úspechu k úspechu. Yankee Hotel Foxtrot, album alt-countryovej skupiny Wilco sa stal jednou z nahrávok minulého roka, aj keď sa vôbec neobjavil v obchodoch. Nahrávacia firma Reprise ho odmietla vydať, a tak si ho fanúšikovia museli stiahnuť z internetu. Jej bossom sa zdal málo komerčný a prekvapenú skupinu Wilco vyhodili.

„Je to chyba. Práve teraz, keď veľké firmy chcú zarábať ešte väčšie peniaze, by Wilco boli možno ich najlepším artiklom,“ tvrdí americká hudobná tlač a poukazuje na talent Jeffa Tweedyho, dnes už výhradného autora skupiny. Hudba Wilca vychádza z Tweedyho predošlej skupiny Uncle Tupelo, legendy, ktorá vznikla s tým, ako rástla ich sláva, pretože ľudia dlho nevedeli zohnať jej staré albumy, napísala agentúra AP. Zanikla ešte v roku 1993, ale stihla odštartovať hnutie mladých ľudí, ktorí prehodnotili korene country a pridali k nim nálepku alternatíva.

Zakladajúci členovia Tweedy a Jay Farrar označenie otcov alternatívnej country odmietajú: „V tom čase existovalo viac kapiel, ktoré spájali country, rock a punk dohromady,“ povedal pre AP Farrar po vydaní tohtoročnej nahrávky Uncle Tupelo 89/93: An Anthology.

Čože je to päťdesiatka

Speváčka Lucinda Williamsová dosiahla minulý rok vytúžený úspech, ale stále sa cíti ako outsiderka.Vyrástla na country hudbe, ale nepočúva ju, neznáša Nashville, aj keď v ňom žije. Lucinde, držiteľke tohtoročnej Grammy za ženský spevácky výkon, sa to podarilo až v päťdesiatke, vo veku, keď sa mnoho jej kolegýň opája nekritickým sentimentom.

Williamsová však nie je ďalšou uhladenou interpretkou prevarených alebo zmodernizovaných nashvillských skladieb. Na to sú jej piesne príliš provokatívne, vyzývavé, ale aj jemné a hlboké. Po rokoch strávených na ceste a heroíne, piesňach, ktoré obdivovali kritici, menej však masy a nahrávacie spoločnosti, sa presadila až v roku 1998 s albumom Car Wheels on a Gravel Road. Dovtedy jej pesničky spievali iní a robili z nich hity.

Jej posledný minuloročný album Essence je podľa vplyvného magazínu Time americkým albumom roka. Lucinda je príkladom toho, že country hudba, to nie je iba Nashville, ale aj Hank Williams a Loretta Lynnová. Pesničky na Essence napísala po rozpade jedného vášnivého vzťahu. „Nedokážem úspešne fungovať v láske a zároveň tvoriť,“ hovorí Williamsová, ktorej sa darí obe veci spájať, ak nie v normálnom živote, tak aspoň v jej piesňach.

PETER BÁLIK