BRATISLAVA – Týrané ženy sa v minulosti dostávali do absurdnej situácie aj preto, že podľa Trestného poriadku bolo možné násilníka stíhať len so súhlasom obete.
„Napokon sa ony cítili zodpovedné za to, či sa ich partner dostane pred súd, alebo nie,“ hovorí sudkyňa Ľudmila Babjaková. „Žili pod nesmiernym tlakom, aby súhlas odvolali. Tým obeť trpela ešte viac, namiesto toho, aby pykal páchateľ. Plno násilníkov preto nebolo stíhaných alebo sa prestalo stíhať.“ Národná asociácia sudkýň navrhla, aby sa stíhanie mohlo viesť aj bez súhlasu obete.
Asociácia minulý rok rozobrala naše zákony z pohľadu domáceho násilia a vybrala najpodstatnejšie zmeny, ktoré by pomohli násilie obmedziť.
„Bolo treba nájsť také čiastkové úpravy, aby sa to dalo vtesnať do jestvujúcej sústavy zákonov. Celkové riešenie problému by si však vyžadovalo úplnú prestavbu legislatívy,“ hovorí Babjaková.
Dnes sudkyne považujú za zásadný prelom, že si niektoré ich návrhy osvojili poslanci a zaoberá sa nimi vláda. „Všetky úpravy, ku ktorým, verím, dôjde, budú hlavne preventívne. Pomôže už samotná hrozba, keď násilník zistí, že mu hrozí stíhanie.“
Azda najväčšia diera v zákonoch sa týkala vynúteného úteku obete od páchateľa, teda z bytu. „Nikto sa doteraz nestaral o to, že sú tým dotknuté ľudské práva obetí – manželky a detí. Po úprave zákona bude možné, aby manželka podala návrh na obmedzenie užívania bytu mužovi. Bude jedno, či pôjde o spoločný nájom, alebo bezpodielové spoluvlastníctvo. Nebude to totiž obmedzenie vlastníctva v pravom zmysle slova, len isté obmedzenie.“
Navrhnutých úprav je viac a všetky na seba nadväzujú. „Bolo by nešťastné, keby sa neprijali tak, aby sa systémovo dopĺňali.“ Ich prijatím sa Slovensko dostane na úroveň Rakúska či Nemecka. Česko je podľa Babjakovej v takýchto úpravách ďaleko vzadu.
(ru)
