Osemdesiattriročný spisovateľ Arthur C. Clarke bol na Silvestra vo svojom dome v Colombe, hlavnom meste Srí Lanky. FOTO – REUTERS
Ľudia podľa Clarka mali už dávno kolonizovať Mesiac. V skutočnosti začal človek krátko pred prvým dňom roku 2001 budovať medzinárodnú stanicu ešte len 300 kilometrov nad Zemou. Vstup prvého človeka na Mars nebude možný skôr ako o štyridsať rokov.
V blízkosti Jupitera, hlavného aktéra Odyssey 2001, sa zatiaľ odohralo iba nenápadné stretnutie dvoch pozemských sond – Galilea a Cassiniho. Galileo je pri planéte Jupiter už päť rokov a Cassini popri nej prelieta na ceste k Saturnu, kam dorazí v roku 2004.
Deň pred Silvestrom pomohol Jupiter svojou gravitáciou sondu Cassini zrýchliť a tá je, zdá sa, celkom v poriadku. Je to potešujúca správa, lebo hrozilo, že sonda bude chcieť sama zbytočne míňať jadrové palivo za 9,4 miliardy dolárov, a to by mohlo ohroziť jej úlohy pri Saturne.
Clarke vo svojich 83 rokoch stále neohrozene bojuje proti prívržencom roku 2000: „Inteligentná menšina tejto planéty zaznamená 1. január 2001 ako skutočný začiatok tretieho milénia.“ Viacero Clarkových predpovedí našej budúcnosti nevyšlo, jedna však celkom iste. Už v roku 1945 predpovedal, že svet bude prepojený sieťou geostacionárnych satelitov.
A ešte jeden jeho odkaz ľudstvu, podľa poviedky 2001 Vesmírna Odyssea:
„Každý živý človek má dnes za sebou zástup asi tridsiatich duchov, lebo práve v tomto pomere počet mŕtvych prevyšuje počet živých. Asi sto miliárd ľudí kráčalo už po planéte Zem od úsvitu času.
Je to pozoruhodné číslo, keďže prazvláštnou zhodou je aj počet hviezd v našom vesmírnom domove, v Mliečnej dráhe, sto miliárd. Takže za každého jedinca ľudského rodu, ktorý kedy žil, svieti v tomto miestnom vesmíre jedna hviezdička.
Lenže každá z týchto hviezd je slnkom, slnkom často žiarivejším a jasnejším, ako je to pomerne blízke, ktoré označujeme veľkým S. A mnoho – možno väčšina – týchto cudzích sĺnc je obklopená krúžiacimi planétami. Takže je takmer isté, že obloha poskytuje dostatok parcel, aby tam mohol mať aj najposlednejší príslušník ľudského plemena svoje vlastné súkromné nebesá – alebo peklo.“
MILAN LACKOVIČ a reuters
