FOTO - MESTSKÉ DIVADLO BRATISLAVA

„Prežiť život tak, ako ho prežije hlupák, nie je nijaké umenie, ale prežiť ho s dôvtipom, majstrovsky, oklamať všetkých a nebyť sám oklamaný - to je pravá úloha a cieľ života,“ vraví Icharev, hrdina jednej z najúspešnejších hier Nikolaja Vasilieviča Gogoľa Hráči. V podaní Marka Majeského toto už vyše pol druha storočia hojne osvojované a životom osvedčené krédo zaznie premiérovo v nedeľu na javisku nového Mestského divadla Bratislava.

Pôvodne to malo byť už pred mesiacom, no choroby donútili odložiť štart ďalšieho neštátneho divadelného subjektu. „Ťažké rozhodnutie sme sa snažili vnímať aj z pozitívnej strany, a tak sme čas využili na dotiahnutie niektorých detailov inscenácie,“ hovorí režisér a riaditeľ divadla JOZEF KRASULA.

Klub zostane klubom

Divadlo bude mať domov v Klube Čierny havran, kde sa uvoľnil priestor po odchode Divadla GUnaGU. Zmluva medzi mestským kultúrnym strediskom a novým občianskym združením nezakladá nijaké monopolné postavenie - umožňuje vznik ďalších pôvodných projektov, ale poskytuje tiež priestor hotovým predstaveniam.

„Najbližšie tu má pripraviť hru Mišo Spišák, chceli by sme, aby sa aspoň každé dva mesiace uviedla nová inscenácia. Ambicióznych divadelníkov je dosť, tu sa môžu ukázať pred verejnosťou. Divadelnému životu, a nielen bratislavskému, to môže len pomôcť,“ myslí si Krasula. On sám tu chce na jeseň dramatizovať niečo z Dušekových či Mitanových poviedok. „A ako často sa bude hrávať, to závisí od záujmu publika.“

Mesto dáva k dispozícii priestor, techniku, servis, divadlo však nebude mať stály súbor, ale herci a ďalší tvorcovia budú prizývaní ad hoc na konkrétny projekt. „A zohnať peniaze na inscenáciu už bude mojím problémom.“ Vznikom divadla a jeho udomácnením sa v Klube Čierny havran sa nekončia iné tamojšie aktivity. „Naďalej tu budú hudobné, literárne či iné podujatia, klubová činnosť sa zachová.“

Obojstranný prospech

Krasula si divadelné meno získal ako zakladateľ, riaditeľ, autor, režisér i herec v Divadelnom združení Partizánske, ktoré sa počas svojej vyše dvadsaťročnej existencie vypracovalo na špičkový amatérsky spolok, známy aj v ďalekom zahraničí. Doterajším vrcholom bola asi vlaňajšia účasť na Svetovom festivale divadla v Monaku, ktorý sa považuje za najvýznamnejšiu prehliadku neprofesionálneho divadla. „Stále hráme naše najúspešnejšie predstavenia - O snoch, krídlach a psovi Hurikánovi a Prvá jazdecká, no na vznik novej inscenácie v Partizánskom momentálne chýba vnútorná potreba.“

Spolu s Ondrejom Böhmom tam však vytvorili stredoškolský súbor Šesť P, ktorý pred pár dňami uviedol dramatizáciu Márquezovej poviedky Najkrajší utopenec na svete. „V tomto súbore vidím zárodok novej cesty. Okrem toho, ja som v Partizánskom stále doma, mám tam rodinu. Ak tam zvnútra vznikne pocit vytvoriť novú vec, som pripravený.“

Napriek tomu sa Krasula celkom logicky posúva na profesionálnu scénu, ktorú si vyskúšal už v Zlíne. „Tento prienik vo všeobecnosti bude stále väčší, ale funguje to aj spätne - v slovenskom amatérskom divadle je silná tradícia hosťovania profesionálov. Verím, že odchody schopných ľudí z amatérskej na profesionálnu scénu prospejú obom stranám.“ On sám sa necíti človekom, ktorý by sa mal živiť divadlom. „Skôr chcem využiť šancu a zároveň ju poskytnúť aj iným.“

Hráči po 16 rokoch

Gogoľových Hráčov už Krasula inscenoval v Partizánskom pred šestnástimi rokmi. „Práve nápady, ktoré som považoval za najlepšie a chcel ich sem preniesť, sa zrazu ukázali ako neorganické, nehodili sa. Ale vznikali nové, aj vďaka hercom. Som typ režiséra, ktorý dáva voľnosť i povinnosť hercov spoluvytvárať inscenáciu. Istý čas sme si museli na to zvykať, kým sa uvoľnila ich tvorivosť.“

Viacerí Partizánčania sa asi prídu pozrieť na bratislavskú inscenáciu Hráčov. Vtedy hral rolu Utešiteľného Oliver Lippo. „A výborne, no pred bratislavskou premiérou bol zvedavý, ako ho stvárnil Richard Stanke. Je lepší ako ja? - pýtal sa. Nuž, Oliver, rád by som ťa potešil, ale je lepší,“ odvetil mu Krasula. „Ale na to isté sa pýtal aj Rišo Stanke.“

ALEXANDER BALOGH