Komisia namiesto toho navrhuje kompenzácie, ktoré by zabezpečili, aby Slovensko nezaplatilo do spoločného rozpočtu únie viac, ako z neho dostane. To isté navrhla napríklad aj pre Českú republiku a ostatné kandidátske krajiny, ktoré žiadali po vstupe nižšie príspevky do rozpočtu.
Komisia v návrhu spoločnej pozície únie na rokovania o kapitole finančné a rozpočtové ustanovenia priznáva, že Slovensko môže byť niekoľko rokov po vstupe v pozícii tzv. čistého platiteľa, teda že by do rozpočtu prispievalo väčšími sumami, ako by z neho čerpalo.
Spôsobí to zložitý systém záväzkov a platieb, v dôsledku ktorého rôzne dotácie a subvencie nabiehajú s niekoľkoročným oneskorením, zatiaľ čo príspevky do rozpočtu musí členský štát platiť hneď.
Komisia preto navrhuje vytvoriť osobitnú rezervu, z ktorej by sa Slovensku dočasne vyplácali náhrady. Rezerva sa má vypočítať tak, že od príspevkov Slovenska (podiel z HDP, odvody z ciel a DPH) sa odrátajú sumy, ktoré má krajina dostať v danom roku ako dotácie na poľnohospodárstvo, vidiecky rozvoj, podporu regiónov, ale aj z dobiehajúcich predvstupových fondov PHARE, ISPA a SAPARD.
Rozdiel medzi príspevkom Slovenska a pomocou z únie bude čistým príspevkom, ktorý únia vyrovná z rezervy. Jej výška by mala byť stanovená na záver prístupových rokovaní a bude zapísaná do prístupovej zmluvy.
Systém pevnej rezervy sa podľa komisie osvedčil viac ako Slovákmi či Čechmi požadovaný odklad príspevkov do rozpočtu. Je vraj prehľadnejší a jednoduchší. Pri rozšíreniach v rokoch 1973 (Veľká Británia, Írsko, Dánsko), 1981 (Grécko) a 1986 (Portugalsko, Španielsko) použila únia odklad príspevkov, kým v roku 1995 pri prijatí Rakúska, Švédska a Fínska využila rezervu.
(tasr)
