Politickí oponenti ho nešetrili. „Goetheho slovná zásoba obsahovala 29-tisíc slov, pán Adenauer používa sotva päťsto,“ hovorieval vodca povojnovej opozície, sociálny demokrat Kurt Schumacher. Muž, ktorému sa posmieval, zažil cisára, prežil nacistov, po vojne bol štyrikrát zvolený za nemeckého kancelára a vojnou zruinované Nemecko doviedol k hospodárskemu zázraku. Konrad Adenauer ovplyvnil politiku svojej doby tak, že o nej historici hovoria ako o Adenauerovej ére. Zomrel pred 35 rokmi, 19. apríla 1967. Mal úctyhodných 91 rokov.

O Adenauerových vyjadrovacích schopnostiach často hovorili aj jeho priaznivci: „Keby aj poznal o dvesto slov viac, nepoužíval by ich. V tom bola jeho sila.“ Každý rozumel, čo chcel povedať. Možno to bola práve jeho priamočiarosť, ktorá mu okrem slávy priniesla aj problémy.

Advokát Adenauer začal politickú dráhu v roku 1906 ako zástupca starostu v rodnom Kolíne nad Rýnom. Ako 41-ročný sa stal sám starostom, o niekoľko rokov neskôr aj členom a prezidentom Pruskej štátnej rady. V roku 1933 ho nacisti zbavili všetkých funkcií a po neúspešnom atentáte na Hitlera v júli 1944 ho dokonca niekoľko mesiacov väznili.

Nacistické obdobie strávil utiahnutý vo svojom dome v Rhöndorfe pri Bonne. Dom, kde žil i zomrel, navštívili milióny turistov, aby spoznali Adenauera ako štátnika a človeka.

Napríklad ako milovníka detektívok. V spálni mu elektrikár prerušil šnúru nočnej lampy pieskovými hodinami, aby sa nemíňala elektrina, keď budúci kancelár zaspí pri čítaní nudnej detektívky.

Adenauer pestoval aj ruže a jeden ich druh dokonca nesie jeho meno.

A bol aj vynálezcom. Dôkaz leží tiež v jeho dome. Je to patent na chlieb. Vymiesil ho počas prvej svetovej vojny z kukurice, jačmeňa, ryže a otrúb. Do augusta 1916 denne predal 10-tisíc bochníkov.

Začiatkom decembra 1945 sa skončilo Adenauerovo politické vyhnanstvo. Americká vojenská vláda mu zrušila zákaz činnosti. V novej strane kresťanských demokratov (CDU) urobil bleskovú kariéru. Mal síce 69 rokov, ale bohaté skúsenosti a bol veľmi vitálny. V septembri 1949 sa väčšinou jediného hlasu stal prvýkrát spolkovým kancelárom. V čele s ním potom CDU/CSU vyhrala voľby do Spolkového snemu ešte trikrát.

Po monarchii a diktatúre začal Adenauer budovať v Nemecku demokraciu. Od začiatku sa snažil tri západné zóny pripútať k Západu. Obával sa, že Nemecko sa raz obráti na Východ, k Sovietskemu zväzu. Nedôveroval vlastnému národu. Preto považoval integráciu Nemecka za dôležitejšiu než znovuzjednotenie krajiny. Dokonca aj vtedy, keby o spojení rozdelenej krajiny rozhodli Nemci v slobodných voľbách.

So svojimi obavami sa Adenauer zveril aj bývalému britskému tajomníkovi Kirkpatrickovi. Ten v tajnom dokumente napísal: „Rozhodujúci dôvod je, že Dr. Adenauer nedôveruje nemeckému ľudu. Bojí sa, že budúca vláda, keď tu už on nebude, by sa mohla dohodnúť s Ruskom. Preto je toho názoru, že integrácia západného Nemecka na Západ je dôležitejšia ako znovuzjednotenie Nemecka…“

Krok za krom získaval Adenauer dôveru západných mocností. Napriek nesúhlasu domácej opozície, navzdory kritike z vlastnej strany a natruc Sovietskemu zväzu.

Stalin mu 10. marca 1952 hodil pod nohy posledné poleno. Západným mocnostiam ponúkol vytvorenie demokratického, slobodného a zjednoteného Nemecka pod podmienkou, že sa Nemecko nestane členom vojenského bloku.

Západ ponuku odmietol. Piateho mája 1955 sa napokon Spolková republika Nemecko stala nezávislým štátom a o štyri dni neskôr členom NATO. Adenauer naplnil svoj veľký sen.

Éra nemeckého štátnika sa tým ešte nenaplnila. Na hornom poschodí jeho domu v Rhöndorfe je pod plexisklom škatuľka od praliniek podpísaná Nikitom Chruščovom. Je to spomienka na Adenauerov husársky kúsok z roku 1955. Nadviazal diplomatické styky so Sovietskym zväzom a oslobodil 10-tisíc nemeckých vojnových zajatcov i 30-tisíc tajne odvlečených civilistov.

Tridsaťdvakrát bol vo Francúzsku - aby zmieril nepriateľov a 22. januára 1963 podpísal s Francúzskom historickú zmluvu o úzkej spolupráci.

Roky pri moci ho utvrdili vo vlastnej nenahraditeľnosti. Konečný úder mu zasadila až aféra Spiegel. Adenauerov minister obrany vtedy na kritický článok známeho magazínu reagoval policajnou akciou, pri ktorej zatkli vydavateľa a niekoľko redaktorov. V polovici októbra 1963 rezignoval 87-ročný Adenauer z funkcie.

Adenauer sa spoliehal len sám na seba. Nedôveroval ani členom svojho tímu. Jedna z dobových karikatúr ho ukazuje s jeho „tieňovým kabinetom“: na obrázku je sám, jednotlivými ministrami sú len ním vrhané tiene.

V utorok – Stoker