V čom sú tohtoročné voľby výnimočné?
„Máme tu svetový unikát, dva volebné cykly - prezidentský a parlamentný. Medzi týmito inštitúciami je vláda, ktorá potrebuje dvojakú legitimitu. Od prezidenta, ktorý vymenúva premiéra a na základe návrhu premiéra potom aj celú vládu. Vláda potrebuje parlamentnú väčšinu. Na začiatku V. republiky to fungovalo dobre, prezident a parlamentná väčšina boli v rovnakých politických farbách. Neskôr parlamentná väčšina tábora prezidenta nebola potvrdená a vzniklo prvé spolužitie (Francois Mitterrand ako prvý v roku 1986 vymenoval za premiéra oponenta - Chiraca). Ukázalo sa, že tento model nefunguje dobre pre nadradenosť prezidenta.
Tretíkrát sa to zopakovalo v roku 1997, Chirac vymenoval za premiéra Jospina. Prezident sa utiahol do Elyzejského paláca s istou mierou právomoci v zahraničnej politike - v ktorej našťastie panuje konsenzus.“
V čom by mohli byť voľby prelomové?
„Koniec spolužitia by bol najväčšou novinkou, ale nedá sa vylúčiť, že voliči budú hlasovať inak. V tomto prípade pôjde o celkom iné spolužitie ako v predchádzajúcich troch prípadoch. Tentoraz by boli premiér a prezident rovnako legitímni, zvolení v rovnakom čase, a preto nie je dôvod, aby sa mal napríklad prezident podriadiť a vymenovať vládu svojho oponenta. Prezident môže vymenovať dočasnú vládu, vznikne politická kríza a bude treba vypísať nové voľby. Ale myslím, že voliči to všetko dobre vedia a že rozhodnú rovnako v oboch voľbách.“
Prečo bola tohtoročná kampaň taká nevýrazná?
„Medzi voličmi panuje veľká dezilúzia. Od roku 1981 sa pri moci strieda ľavica s pravicou a zo začiatku radikálne ľavicové reformy striedali radikálne pravicové opatrenia. To banalizuje moment zmeny a znižuje stupeň očakávania voličov.“
Aký je teraz rozdiel medzi pravicou a ľavicou?
„V poslednom období sa k sebe navzájom veľmi priblížili. Je to výrazom pokroku demokracie, že ako ľavica, tak aj pravica zvolili vyváženosť a prijali niektoré pozície opačného tábora. Dalo by sa povedať, že od studenej vojny v 80. rokoch sme sa dostali v deväťdesiatych k moróznej pacifikácii.“
Myslíte si, že zjednocovanie Európy prinesie Francúzsku nejaké politické zmeny?
„Myslím, že nie, ale dotkne sa skutočnej moci inštitúcií. Ktosi povedal, že francúzske voľby v roku 1995 boli prvými miestnymi voľbami EÚ, čo vystihuje stratu významu volebného procesu. Posledný vývoj v Európe bol pozitívny, nástup eura prebehol veľmi dobre, čo môže pozitívne ovplyvniť diskusie o Európe. Moment straty významu moci však ostáva.“
KLAUDIA LÁSZLOÓVÁ, Paríž
