Dvoch víťazov nedeľňajšieho prvého kola francúzskych prezidentských volieb vyhlásili médiá už pred niekoľkými mesiacmi. Odchádzajúci prezident Jacques Chirac a premiér Lionel Jospin sa stretnú v druhom kole. Podľa prieskumov sú ich šance vyrovnané - v posledných Chirac vedie o jedno percento.

V prvom kole favoritom prieskumy spočiatku pripisovali tridsať, teraz sotva dvadsať percent. Spočiatku nepredpovedali ani to, že šéf nacionalistického Národného frontu Jean-Marie Le Pen sa ocitne na treťom mieste a môže Chiraca a Jospina v prvom kole nebezpečne dobehnúť. V druhom kole ho však považujú všetci za odpísaného a nikto sa radikálnej pravice neobáva.

Koniec spolužitia?

Okrem prezidentských čakajú Francúzsko tento rok v júni aj parlamentné voľby. Je to jedinečná zmena, keďže prezidentské voľby sa konali v sedemročnom a parlamentné v päťročnom cykle. De Gaullova ústava z roku 1965 dostala nový kabát. Prezidentské obdobie bolo skrátené, aby sa zmenšili šance, že prezident bude zvolený z opačného politického tábora ako premiér.

Pre takúto situáciu sa vžil pojem spolužitie. Oba tábory - Chiracovo Združenie pre republiku (RPR) aj Jospinova Socialistická strana (PS) - by si veľmi želali, aby im z takéhoto ošemetného postavenia pomohli voliči tak, že budú hlasovať rovnako v oboch voľbách. Prvé kolo je rozhodujúce aj pre Chiraca a Jospina, vysoký počet nerozhodných voličov môže v druhom kole hlasovať za víťaza.

Ostatných štrnásť malých kandidátov čaká na nedeľňajší rozsudok voličov. Pred prvým kolom všetci tvrdili, že majú šancu priniesť zmenu, koniec hegemónie dvoch strán, ktoré sa alternujú pri moci. Ale percento tzv. protestných hlasov, ktoré im pripisujú prieskumy, im na to nestačí.

O koalíciách sa začne rokovať už medzi dvoma kolami prezidentských volieb a do druhého pôjdu možno už dva veľké bloky. Potom bude nasledovať ešte chvíľa napätia, či sa táto voľba potvrdí aj v legislatívnych voľbách.

Robotnícke heslá v kampani

Do prvého kola prezidentských volieb vstupuje pravica jednotnejšia. Nové extrémy, ktoré sa objavili na strane ľavice, významne odobrali hlasy socialistom. Od šéfa vládnych komunistov Roberta Hua sú ešte traja kandidáti viac doľava. Hue žiada, aby „ľavica ostala ľavicou“, ale Olivier Bescamot už volá radikálne antikapitalistické heslá, Arlette Leguillerová sa vyhlasuje za ochrankyňu robotníkov. S týmito extrémami sa v ľavicovej koalícii nepočíta.

Zelených, za ktorých kandiduje Noel Mamere, delí od spojenectva so socialistami odlišný názor na atómovú energiu. Pravicové strany založili svoju kampaň na variácii slov republika a Francúzsko. Ani napravo, ani naľavo sa nedá zaradiť Hnutie občanov Jean – Pierra Chevenementa.

Do kampane zasiahli aj nečakané udalosti, predovšetkým prejavy antisemitizmu - hanlivé nápisy, poškodzovanie synagóg a cintorínov i fyzické útoky. Chirac ostro odsúdil „násilie Francúzov proti Francúzom“ - Jospin zasa sektárstvo v spoločnosti.

Všetci Francúzi súhlasia, že tieto voľby sú jedinečné a napínavé preto, že výsledok sa nedá odhadnúť. Napriek tomu sa ich okolo tridsať percent vopred vzdáva možnosti prispieť k rozhodnutiu svojím hlasom: či bude vládnuť pravica, alebo ľavica, aj tak sa vraj veľa nezmení.