Tabule pred obcou sú dvojjazyčné - Tešedíkovo i Pered. Politici, právnici a rôzni experti v posledných mesiacoch vytrvalo opakujú, že Benešove dekréty sú mŕtve, vyhasnuté, sú uzavretou záležitosťou, ku ktorej sa netreba vracať. Objavujú sa prejavy a deklarácie na vysokej úrovni. Na lokálnej úrovni však veci často vyzerajú ináč.

V dedine s 3700 obyvateľmi neďaleko Šale žije 82 percent Maďarov a 16,5 percenta Slovákov. Pred kultúrnym domom, kde sídli aj obecný úrad, stojí nový pamätník. Maďarský nápis na ňom pripomína udalosti pre obec smutného roku 1947. „Vtedy bolo veľa miestnych rodín deportovaných do českého pohraničia. Ďalšie sa museli vo výmennej akcii vysťahovať do Maďarska. Ľudí to dodnes bolí,“ hovorí starosta obce Július Borsányi.

Na stene úradu visí aj malá pamätná tabuľa s nápisom Mať volá. Osadili ju miestni Slováci, potomkovia presídlencov z Maďarska z povojnovej výmeny obyvateľstva. Miesto pobytu si veľmi vyberať nemohli - boli umiestení, kde im určili úrady.

„Prišla som ako šesťročná s rodičmi v roku 1947 z Csanád Albertu, to je takmer na rumunských hraniciach. Moji predkovia tam kedysi prišli z Terchovej,“ hovorí predsedníčka tešedíkovského odboru Matice slovenskej Anna Mateidesová.

Tabuľu odhalili v roku 1997, na 50. výročie presídlenia. Už vtedy miestna Matica chcela na dome umiestniť aj bustu a pamätnú tabuľu Samuela Tešedíka, po ktorom je obec pomenovaná. Presídlenci boli väčšinou evanjelici, Tešedík bol významným evanjelickým kňazom.

Obecné zastupiteľstvo s návrhom nesúhlasilo. Žiadosť podali opäť tento rok, obecní poslanci ju znova zamietli. „Samuel Tešedík z obce nepochádza, nenarodil sa v nej ani v nej nie je pochovaný. Nie sú správy, že by tu kedykoľvek bol,“ hovorí starosta Borsányi.

Tešedík má v maďarskom Sarvaši múzeum a patrí k osobnostiam, ktoré vysoko oceňuje aj maďarská historiografia. „Poslanci sa zhodli, že žiadna osobnosť, pokiaľ nemá nejaký súvis s obcou, by tu nemala mať tabuľu,“ hovorí starosta. Tešedík, hoci nevinne, je podľa neho spájaný s krivdami roku 1947. Vtedy obec „z moci úradnej“ premenovali z Peredu na Tešedíkovo. „Prečo vybrali práve jeho, dodnes nevieme. Ale ľudia, čo si pamätajú deportácie, to spájajú s novým názvom,“ hovorí starosta.

Miestny odbor Matice proti rozhodnutiu obecného zastupiteľstva protestoval, obrátil sa listom aj na najvyšších ústavných činiteľov.

Aj Maďari, aj Slováci v Tešedíkove tvrdia, že susedské vzťahy sú výborné, ľudia spolu vychádzajú bez ohľadu na národnosť. Nezhody sa začínajú, keď ide o symboly a históriu. „Pozerajú na nás, ako keby sme ich my boli vyhnali,“ hovorí Anna Mateidesová. Dodnes má pocit, že by bolo oveľa lepšie, keby vláda presídlených Slovákov umiestnila na jedno miesto, všetkých pohromade, a nie ich roztrúsila po maďarských obciach.

Pri odchode z Tešedíkova zostáva príjemný dojem z úhľadnej obce. A pocit, že Benešove dekréty a povojnové udalosti nie sú až také mŕtve, ako tvrdia politici.