„Babka zomrela v piatok v noci. Lekár skonštatoval smrť a onedlho prišla aj privolaná pohrebná služba Pieta,“ opisuje začiatok udalostí vnuk Juraj. Rodinu smrť rozrušila, už prvé stretnutie s pracovníkmi Piety ich prekvapilo. Hovoria, že so zosnulou manipulovali necitlivo, čo ospravedlňovali drsnosťou hrobárskej práce.
Pri pondelňajšom pohrebe sa chcelo asi 150 známych naposledy a dôstojne rozlúčiť s Máriou Blažekovou na mestskom cintoríne. „Jamu sme nechali vykopať na hrobe, kde už ležia príbuzní. Ráno som sa šiel pozrieť na hrobárov. Hovoril som im, aby nekopali príliš hlboko, aby nenarazili na staršiu truhlu,“ vysvetľuje Máriin syn Juraj.
Prítomní na pohrebe sa zhodujú, že dvaja hrobári, ktorí mali rakvu dopraviť k jame, spustiť ju na dno a potom zakopať, neboli triezvi. „Zostali sme zhrození, pretože sme si nevedeli predstaviť, ako môže pohreb prebehnúť za takýchto okolností,“ nechápe vnuk.
Jedného z hrobárov vystriedal kolega. Snažil sa situáciu zachrániť. Mŕtva mala viac než sto kilogramov, na čo pozostalí upozorňovali. Rakvu naložili na prenosný katafalk. Posledných niekoľko metrov, až k jame, pomáhal niesť matku aj jej syn.
„Keď ju začali spúšťať do jamy, videli sme, že je priúzka. Laná mali upevnené na rohoch. Jedno sa uvoľnilo a rakva sa začala príliš nakláňať. Pri dne sa zakliesnila do hliny. Pri spoji praskla a zostala čiastočne otvorená,“ opisuje syn Juraj a dodáva, že telo zostalo napokon v šikmej polohe.
Za pohreb rodina riadne zaplatila. Od pohrebnej služby Pieta však chcú ospravedlnenie a tiež vrátenie časti peňazí.
Majiteľ Piety Milan Brestovský priznáva, že išlo o výnimočnú udalosť, ktorá sa mu od začatia činnosti v roku 1994 ešte nestala. „Nájdite mi človeka, ktorý bude takúto prácu robiť,“ sťažuje sa Milan Brestovský. Dodáva, že je mu nepríjemností ľúto.
„Trápi ma, že zakaždým, keď prídem za mamou na cintorín, spomeniem si na ten pohreb, a že je pochovaná šikmo,“ vzdychne si Juraj Blažek.
Autor: Juraj Gerbery
