éra.
Filmujúci kritik
"Milovníci filmu sú chorí ľudia", hovorí Francois Truffaut, ktorý začal vášnivo chodiť do kina už ako sedemročný. Veľa čítal, ale zle sa učil. Ako štrnásťročný odišiel zo školy a začal pracovať. Rok nato založil filmový klub a stretol filmového kritika Andre Bazina. Zakladateľ slávneho filmového časopisu Cahiers du Cinema sa stáva jeho ochrancom, pomáha Truffautovi, keď ho zavrú za to, že odmietol základnú vojenskú službu. Písal filmové články a robil asistenta réžie Robertovi Rossellinimu. V roku 1957 sa oženil s Madeleine Morgensternovou, dcérou filmového distributéra. Do roku 1959 sa datuje nielen vznik jeho prvého filmu Nikto ma nemá rád s nezabudnuteľnou kreáciou Jeana-Pierra Léauda a začiatok francúzskej "novej vlny", ale aj narodenie jeho prvej dcéry Laury. "Vždy som uprednostňoval reflexiu života pred životom samotným," povedal jeden z najúspešnejších francúzskych režisérov. Pochovali ho na Montmartri.

Človek devätnásteho storočia
Akonáhle sa syn scenáristu Pierra Léauda a herečky Jacqueline Pierreuxovej dostal pod ochranné krídla Francoisa Truffauta, vzniklo medzi nimi citové i priateľské súznenie, ktoré trvalo až do režisérovej smrti v roku 1984. Vtedy sa Léaud nervovo zrútil a po útoku na starú susedku skončil na psychiatrii. S Truffautom a jeho snúbenicou, herečkou Claude Jadeovou, nakrútil ďalšie štyri snímky o Antoinovi Doinelovi Láska v dvadsiatich rokoch, Ukradnuté bozky, Rodinný krb a Láska na úteku. Léaud na výzvu režiséra často improvizoval dialógy. Za herecký výkon v Godardovom filme Maskulinum Feminimum (1966) získal Strieborného medveďa na MFF v Západnom Berlíne. "Jean-Pierre Léaud ma zaujíma práve svojim anachronizmom a romantizmom: je to človek devätnásteho storočia," povedal o svojom alter egu Truffaut.
Nikto ma nemá rád, sobota 20.4., Arte, 1.05
Autor: Marek Puškáš/Foto: ČTK