Ľudia s vysokoškolským diplomom však doteraz dlhodobo nezamestnaní nezostávali.
BRATISLAVA. Vlani získalo diplom na jednej zo slovenských vysokých škôl asi 35tisíc študentov. Minulý rok v septembri, keď sa kríza na Slovensku ešte len začínala, bolo na úradoch práce len niečo vyše 2000 čerstvých absolventov.
V septembri tohto roka už bolo podľa polročnej štatistiky Ústredia práce medzi nezamestnanými asi 6000 absolventov vysokých škôl. Figurovali medzi nimi najmä absolventi, ktorí vyštudovali spoločenské vedy. Tie však aj študuje najviac ľudí.
Dve školy nemajú nezamestnaných
Tento rok sa na úradoch práce ocitli ľudia z takmer každej vysokej školy. Žiadneho absolventa medzi nezamestnanými nemá bratislavská Vysoká škola výtvarných umení ani Akadémia ozbrojených síl v Liptovskom Mikuláši.
Z najväčšej slovenskej univerzity Univerzity Komenského v Bratislave, ktorú ročne skončí s diplomom asi 7000 mladých ľudí, bolo v septembri na úrade práce 440 jej absolventov.
Z Prešovskej univerzity s približne 2000 absolventmi ročne prišlo tento rok na úrad práce 355 ľudí.
Viac ako vyštudovaná vysoká škola ovplyvnil úspech vysokoškolákov na pracovnom trhu kraj, z ktorého pochádzajú. Vyplýva to zo vzájomného štatistického porovnania regiónov.
Najviac zo 6000 nezamestnaných absolventov vysokých škôl, až pätina, je totiž práve v Prešovskom kraji. V tomto kraji sa od skončenia školy nepodarilo do septembra uplatniť nielen absolventom Prešovskej univerzity, ale ani ľuďom, ktorí skončili Technickú univerzitu v Košiciach.
Z košickej technickej univerzity sa v evidencii nezamestnaných ocitlo 544 absolventov, ale práve v Prešovskom kraji skoro až polovica z nich.
„Technické smery sú dlhodobo žiadané a aj automobilkám sa relatívne darí, takže by sa tam nemal znižovať dopyt," povedala Renáta Králiková z Inštitútu pre dobre spravovanú spoločnosť.
Pripomína, že absolventi vysokých škôl nepatria medzi dlhodobo nezamestnaných a rozdiely medzi jednotlivými vysokými školami sú malé. „Skôr to môže byť nezamestnanosťou v regióne, odkiaľ absolventi škôl pochádzajú," dodala Králiková.
Postupne odchádzajú
Najviac ľudí končí vysokú školu v lete. V júni bolo celkovo ešte takmer 10 000 nezamestnaných ľudí s diplomom na úradoch práce.
Napriek rastúcej nezamestnanosti sa však podarilo mnohým z nich z evidencie postupne odísť. Ak bolo v septembri na úradoch práce 6000 čerstvých vysokoškolákov, v novembri už bolo medzi nezamestnanými len vyše štyritisíc absolventov.
Absolventov stredných škôl, ktorí pribudnú do evidencie nezamestnaných na úradoch práce po skončení letných prázdnin, bolo najviac v septembri tohto roka, približne 21tisíc.
Po dvoch mesiacoch ich bolo menej o dvetisíc.
Peniaze, o ktoré prídu mladí ľudia počas štúdia na vysokej škole, v porovnaní s tým, ktoré by zarobili, keby už pracovali, sa im vrátia najrýchlejšie v Maďarsku, najpomalšie v Česku.
BRATISLAVA. Devätnásťročný stredoškolák s maturitou zarobí počas prvého roku praxe na Slovensku podľa platového prieskumu Merces.sk v hrubom mesačne 521 eur.
Vysokoškolák tesne po skončení školy zarobí v hrubom mesačne 731 eur.
Plat vysokoškoláka je vyšší a rastie rýchlejšie
Ak sa stredoškolákovi zvyšuje plat postupne s praxou priemernou rýchlosťou, za päť rokov, počas ktorých on už zarába a vysokoškolák ešte študuje, zarobí 33 420 eur.
„Ak predpokladáme, že náklady na život sú u vysokoškoláka a u stredoškoláka rovnaké a to isté platí aj pre tempo rastu či poklesu ich mzdy, potrvá presne 9 rokov a 7,5 mesiaca, kým vysokoškolsky vzdelaný človek zarobí o 33 420 eur viac ako stredoškolsky vzdelaný človek," povedal analytik platového prieskumu Merces.sk Miroslav Dravecký.
Plat vysokoškoláka v praxi rastie rýchlejšie ako plat stredoškoláka. Za necelých 10 rokov si postupne dokáže z rozdielu proti výplate stredoškoláka nasporiť 33tisíc eur, ktoré pôvodne oproti stredoškolákovi „stratil".
Výplata za každý ďalší mesiac predstavuje zisk za investovaný čas do vzdelania. Ak by aj bolo vysokoškolské vzdelanie spoplatnené, napríklad 1000 eurami za rok štúdia, táto doba by sa predĺžila len o necelý rok na 10 rokov a 7 mesiacov.
V Maďarsku za päť rokov
V Maďarsku sú podľa výpočtov urobených rovnakou metodikou rozdiely v platoch medzi ľuďmi s vysokou a strednou školou vyššie ako u nás. Roky štúdia a investície do štúdia v Maďarsku sa pri nespoplatnenom štúdiu ľuďom s diplomom vrátia za 5 rokov a deväť mesiacov.
„Skorá návratnosť investície do získania vysokoškolského diplomu v Maďarsku súvisí s viac ako dvojnásobne vyšším platom vysokoškolsky vzdelaných zamestnancov oproti platom ľudí s maturitou," vysvetľuje Dravecký.
Naopak v Česku si peniaze, ktoré za päť rokov zarobil stredoškolák, bude človek po vysokej škole odpracúvať takmer 11 rokov.
Ministerstvo práce zrušilo absolventom podmienku byť evidovaní na úrade práce aspoň tri mesiace,
aby mali nárok na dávky od štátu.
BRATISLAVA. Absolventi, ktorí chcú získať od štátu peniaze, napríklad na založenie si živnosti, od decembra už nemusia byť aspoň tri mesiace zaradení medzi nezamestnanými, aby mali na príspevok nárok. Ministerka práce sociálnych vecí a rodiny Viera Tomanová totiž v rámci opatrení proti kríze zrušila túto povinnosť.
Zamestnávateľ, ktorý sa rozhodne zamestnať absolventa, zase nebude musieť čakať, kým mu uplynú tri mesiace v evidencii. Keď ho zamestná, dostane príspevok na vytvorenie nového pracovného miesta.
Ministerka predpokladala, že do konca decembra využije príspevok na podnikanie 500 mladých ľudí. Štatistické údaje o tom, koľko absolventov si zobralo príspevok za december, budú až v januári.
Oslovené úrady práce po prvých dvoch týždňoch nevideli veľkú zmenu v tom, koľko z ľudí po skončení školy požiadalo o príspevok po 1. decembri.
Podstatný rozdiel ani neočakávajú. Dôvod je jednoduchý.
Väčšina absolventov už totiž nárok na príspevok aj tak má. Aj tomu absolventovi, ktorý sa zaregistroval na úrade práce v septembri, do decembra už uplynula trojmesačná čakacia lehota.
„Podstatná časť absolventov prichádza do evidencie v máji a v septembri. Väčšina absolventov je v evidencii dlhšie ako tri mesiace," povedala riaditeľka Úradu práce v Trebišove Jana Mondiková.
