Kolumbijskí povstalci včera po necelom dni prepustili všetkých 190 mužov, ktorých uniesli v utorok popoludní v blízkosti dediny Villanueva v oblasti Llanos Orientales, asi 250 kilometrov severovýchodne od Bogoty. Niektoré zdroje uvádzajú, že v rukách únoscov ešte zostávajú štyria rukojemníci.
Podľa kolumbijského denníka El Tiempo nikomu neublížili. Povstalci z pravicovej Kolumbijskej robotníckej sebaobrany (AUC) podľa oficiálnych zdrojov spáchali najväčší masový únos v dejinách Kolumbie. Podľa médií tak chceli donútiť miestne firmy, aby im zaplatili „poplatky za ochranu“. Až neskôr oznámili, že AUC chcela unesených mužov naverbovať.
Jeden z unesených v rozhovore pre rozhlasovú stanicu Caracol povedal, že povstalci sa o nich dobre postarali. Prepustili ich až po príhovore prezidenta Andrésa Pastranu a vyhrážkach armádnych predstaviteľov, že bude nasledovať masívny pozemný útok. „Vyzývam vás, aby ste ich oslobodili a vyhli sa konfliktom,“ povedal Pastrana.
Miestny denník El País v tejto súvislosti dodáva, že úrady boli očividne prekvapené. „Bol to prvý masový únos spáchaný pravicovou gerilou. Doteraz unášali iba povstalci z ľavicových polovojenských skupín FARC (Revolučné ozbrojené sily Kolumbie) alebo ELN (Armáda národného oslobodenia),“ napísal El País.
Podľa očitých svedkov bolo vyše sto útočníkov zamaskovaných. Obklopili asi štyristo nádenníkov, ktorí sa práve vracali z plantáží. Najmladších si vybrali a prinútili ich nastúpiť do nákladných automobilov a odviezli na neznáme miesto. Ženy, starcov a deti prepustili. Všetkých unesených mladíkov odviezli do hôr. Armádny generál Fernando Tapias neskôr povedal, že zo 190 unesených mužov malo 53 menej ako osemnásť rokov. „Autobusy neprichádzali a nikto nevedel, čo sa stalo,“ povedala manželka jedného z unesených agentúre AFP.
Kolumbijská robotnícka sebaobrana pôsobí v departemente Casanare, kde sa dedina Villanueva nachádza, už niekoľko rokov. Krátko po únose zverejnila komuniké, v ktorom únos odôvodnila „ochranou robotníkov pred vpádom ľavicových geríl“. Autor komuniké, ktorého úrady považujú za ideologický mozog únosu, mal tým na mysli znepriatelené gerily FARC a ELN.
Kolumbia je najväčším dodávateľom koky na svete. Práve droga je zdrojom financií ľavicových a pravicových polovojenských bánd. Vláda sa preto viackrát odhodlala s narkobarónmi bojovať. Nie vždy je však tento boj úspešný. „Ak by sa niekomu podarilo zlikvidovať obchod s kokaínom, pravdepodobne by sa znížil počet mužov v zbrani o 70 percent,“ uvádza sa v dokumente kolumbijského ministerstva obrany. FARC a ELN sú podľa neoficiálnych zdrojov zodpovedné za 19 800 prípadov únosov, masakier a masových popráv v rokoch 1995 až 2000. AUC, ktorej osemtisíc členov v krajine bojuje už tri desaťročia, si na svoje konto včera pripísala prvý únos.
JURAJ TOMAGA
Masové únosy v Kolumbii
1997
12. apríl - komando ultraľavicovej gerily ELN unieslo lietadlo so 42 pasažiermi.
1999
30. máj - povstalci z ELN uniesli 160 ľudí z kostola La María v Cali.
5. jún - deväť osôb, medzi nimi aj jedného člena mestskej zastupiteľskej rady, uniesli členovia povstaleckej gerily ELN z priestorov rybárskeho klubu v Barranquile.
2000
17. september - ELN uniesla v okolí Calí 80 osôb. Po útoku armády ich prepustila 25. Zvyšok naverbovala do svojich radov.
2001
16. apríl - únos 34 kolumbijských pracovníkov americkej firmy Petroleum Oxy. Neskôr ich ľavicová gerila ELN prepustila.
