Futbalisti MŠK Žilina nastupovali proti ôsmemu Prešovu po nie najlepších výkonoch v posledných troch zápasoch. Najmä utorňajší druhý zápas semifinále Slovenského pohára doma proti Púchovu možno hodnotiť z hľadiska výkonu ako katastrofálny. Po ňom však prišlo umývanie hláv a výsledok sa po štyroch dňoch dostavil.
Trošku napätú situáciu na tribúnach v úvode odľahčilo odovzdanie ocenenia bývalému hráčovi a funkcionárovi Žiliny, ktorý nosil dres s číslom 90, Róbertovi Altusovi, pri príležitosti jeho vzácneho jubilea – 90 rokov.
Pravdepodobne by aj on musel dlho loviť v análoch, aby si spomenul na taký raketový nástup žlto-zelených. Za šesť minút dva góly a štyri do polčasu, to pod Dubňom dlho nebolo. Podiel na tom majú všetci hráči, ktorí v prvom polčase dostali príležitosť. Strelecky sa zaskvel Marek Mintál, ktorého dva góly vyniesli na čelo ligových strelcov. Dal ich už štrnásť. Nemohol ich však dať viac? „Určite, príležitosti boli, ale góly dávali aj ostatní. Takže je to jedno. V tomto zápase sme ťahali ako kolektív.“ Rovnakými slovami hodnotil výkon stredopoliar Tomáš Ďurica, ktorý mal prsty vo viacerých góloch žlto-zelených, ale sám dal jediný. Ale ten stál za to. V 57. min si doslova vychutnal vybiehajúceho prešovského brankára a panenkovskou strelou poslal loptu po piatykrát do prešovskej siete. Diváci, ktorých prišlo na štadión pod Dubňom takmer šesťtisíc, sa mu, ale aj mužstvu právom odmenili v II. polčase potleskom na otvorenej scéne. Po prehre v SP boli priaznivci sklamaní, prejavilo sa to v úvode, ale s pribúdajúcimi gólmi sa čoraz viac tlieskalo a skandovalo „Žilina, Žilina“. Víťazstvo Žiliny je plne zaslúžené, v Prešove mala najslabšieho súpera. V jednom však boli Prešovčania lepší. Oproti domácim mali lesklejšie dresy.
LADISLAV HULIN
