Objavil sa nečakane v zápase o lukratívne vysielacie frekvencie, majetkovo chcel vstúpiť do krachujúcej TV Luna. Ľutuje, že po revolúcii nekandidoval za riaditeľa Koliby. Po voľbách v roku 1998 sa odmietol zúčastniť na konkurze na riaditeľa Slovenskej televízie, pretože chcel byť vymenovaný priamo. Režisér Martin Šulík o najlepšom a najplodnejšom slovenskom filmovom producentovi deväťdesiatych rokov RUDOLFOVI BIERMANNOVI hovorí: „Má rád film a robí všetko pre to, aby filmy robil. Pritom so svojimi schopnosťami by mohol robiť hocičo iné a možno aj výnosnejšie.“

Pripravujete film o Jánošíkovi podľa scenára Evy Borušovičovej. Dvoch Jánošíkov v archíve máme, po treťom chystanom ostali len dlhy. Nie je téma tohto národného hrdinu už vyčerpaná?

„Nie. Iný Jánošík bol nakrútený za prvej republiky, iné súvislosti má film o socialistickom heroickom Jánošíkovi. Ten ma nijako nedojíma. Ak nerátame kresleného Jánošíka od Viktora Kubalu alebo televízny seriál uvedený v Poľsku, je to vlastne všetko. Navyše je odvtedy štyridsať rokov. V tomto filme pôjde o odmýtizovaného Jánošíka. Meno režisérky Agnieszky Hollandovej je dostatočnou zárukou kvality.“

Máte typ na hlavného predstaviteľa?

„Nie nemám žiaden typ, spoliehame sa na castingové agentúry. Predstaviteľov hlavnej roly budeme vyberať v týchto dňoch v Bratislave, Prahe a vo Varšave. Do úvahy prichádza všetko, čo existuje - herci, tanečníci aj speváci. Ak všetko pôjde dobre, v decembri budúceho roku by mal byť film hotový.“

Ide pravdepodobne o nákladný projekt, aký je rozpočet?

„Pohybuje sa niekde medzi 97 až 107 miliónov korún. V prípade koprodukcie s Poľskom a Českom pôjdu náklady hore. Českí herci stoja viac.“

Nezanedbateľnou položkou je honorár Agniezsky Hollandovej, slávnej režisérky. Vraj podľa hollywoodskych odborov nemôže dostať honorár menší ako tristotisíc dolárov. Je to tak?

„Pani režisérka robí za najnižší honorár, aký jej dovoľuje Directors Guild of America.“

Aká je to suma?

„To by som nerád zverejňoval.“

Nie každý film splní očakávania režiséra aj producenta zároveň. Ako prežívate premiéry?

„Ako kedy. Nemám rád, keď viem, že film nie je dobrý, a ľudia sa tvária, že to ušlo.“

Ako samostatný producent máte za sebou jeden až dva filmy ročne, vaše meno sa najčastejšie spája s režisérom Martinom Šulíkom. Aký je podľa vás ideálny vzťah medzi producentom a režisérom?

„Ideálny je intelektuálny vzťah. Keď nedochádza k rozporom, či ide o peniaze, alebo o scenár. Keď si režisér aj producent uvedomujú, kde sú ich možnosti a netvária sa, že ty míňaš moje peniaze a ty ničíš moje idey. Kľúčový je začiatok, či sa trafia jeden do druhého.“

Faktom je, že na Slovensku sa vyrába málo filmov. Ako sa robia v bezkonkurenčnom prostredí?

„V prvom rade na Slovensku nie je bezkonkurenčné prostredie, pretože je tu minimálne päť-šesť ľudí, ktorí už vyrobili hraný film, a nielen jeden. Je tu tiež obrovská konkurencia v produkovaní všetkého možného. Od zábavných vecí, cez dabingy - to všetko odčerpáva peniaze a energiu. Netreba zabúdať, že prostredie na Slovensku v oblasti podpory filmu stále nie je zdravé, a obávam sa, že ešte dlho to tak bude. Film je na okraji záujmu každej vlády a, žiaľbohu, aj tejto. Neexistuje nijaký zákon, ktorý by stanovil podporu kinematografie.“

Nie je to ale chyba aj samotných filmárov?

„Áno, je. Až tak veľa nás nie je a naozaj sa nevieme zmobilizovať. Nemyslím len tých, čo film vyrábajú, ale aj jeho distributérov alebo prevádzkovateľov televízií.“

Vaša predstava o neštátnom kinematografickom fonde so 150 miliónmi korún sa rozplynula?

„Keby som sa stal ministrom kultúry, ten fond bude za tri týždne. Pretože by som nerobil nič iné, len by som sa tomu venoval. Iné oblasti majú nejaké základné kamene - národné divadlo, filharmónia, národná galéria alebo múzeum. Na druhej strane je jasné, že v kinematografii niečo také existovať nemôže, v tom je veľmi špecifická. Ale potrebuje nejaký objektívny, stály zdroj príjmov, nezávislý od politických zmien. To je dôležité pre každú krajinu a mladé demokracie si to časom tiež musia uvedomiť.“

Počas minulej vlády ste povedali, že v oblasti filmu vládne na ministerstve kultúry organizovaný chaos. Ako je to teraz?

„Hudeca som kritizoval v prvom rade za to, že nerešpektoval rozhodnutie komisií, ktoré pracovali pre oblasť kinematografie. Pokiaľ viem, minister Kňažko vždy akceptoval rozhodnutie tejto komisie. Čo sa týka ministerstva, nepanuje v ňom väčší chaos ako všade inde v tejto krajine.“

Zlepšilo sa to?

„Žiaľbohu, táto koalícia nezvládla to, čo si predsavzala. Ministerstvo kultúry nie je výnimkou, lebo v kauzách je závislé od vyšetrovacích orgánov a daňových úradov. Minister mnohokrát medializoval svoje úsilie niečo urobiť s Kolibou. Čo robili jeho podriadení, nekomentujem.“

Autor: Jana Kollárová