Na jednu administratívnu ponuku reaguje v Prešovskom kraji asi štvornásobne viac ľudí ako v Bratislavskom kraji.
BRATISLAVA. Do administratívy hľadajú v Bratislavskom kraji cez portál Profesia.sk mesačne vyše 2000 ľudí. O jednu takúto ponuku v tomto kraji sa v poslednom polroku uchádzalo v priemere 56 záujemcov.
Ak zverejnia voľnú administratívnu pozíciu v Banskobystrickom kraji, zareaguje na ňu priemerne 138 ľudí. O jednu pozíciu v administratíve v Prešovskom kraji sa uchádza 218 ľudí.
Keď túto pozíciu inzerovala firma v Prešovskom kraji vlani, hlásilo sa na ňu „len" 50 uchádzačov.
Záujem je tam, kde sú ponuky
Administratíva je oblasť, na ktorú reaguje najviac ľudí. Požiadavky na uchádzača sú často menej špecifické. O jednu pozíciu programátora napríklad celoslovensky súperí asi 12 záujemcov, o jedno miesto manažéra IT sa uchádza 21 ľudí.
Počet uchádzačov o miesto stúpol v kríze v každej oblasti. Podľa personalistov rozdiel nie je len v počte uchádzačov, ale aj v tom, že ľudia si skúšajú hľadať prácu aj v oblastiach, ktoré nesúvisia s ich predchádzajúcimi skúsenosťami.
Ľudia nereagujú len na ponuku v oblasti, ktorá ich baví a chceli by v nej pracovať, ale aj na pozície, na ktoré vidia zverejnenú ponuku. „V súčasnosti o väčšine uchádzačov platí, že upúšťajú od svojich ideálnych predstáv o práci," povedala Petra Kováčová zo Synergie. „Výnimkou sú špecialisti, ktorých je nedostatok, môžu si teda nájsť prácu, ktorá by ich hlavne bavila."
Akú šancu majú kandidáti, ktorí si hľadajú prácu mimo oblasti, si netrúfa povedať. „Závisí to od toho, ako vysoko sú nastavené kritéria výberu, respektíve z čoho sa dá upustiť a z čoho nie. Ak ide o schopnosti a znalosti, ktoré sa dajú u človeka s vhodným potenciálom vybudovať, môžu ho vybrať," povedala Kováčová.
Podstatné je aj to, či je firma ochotná investovať do zaúčania uchádzača, ktorý nemá s pozíciou prax.
Pavol Varga z Dellu hovorí, že „prehliadnutie" požiadaviek je bežné aj mimo krízy. „Čím sú univerzálnejšie formulované požiadavky, tým je kandidátov viac," povedal Varga.
"Náhodne nás oslovujú hlavne absolventi, ktorým kríza nehrá do karát, pretože zamestnávatelia uprednostňujú uchádzačov so skúsenosťami," povedala Zuzana Jojićová z NESS Slovensko.
Väčšina pozícií, ktoré otvárajú sú pre technologicky zdatných špecialistov.
V jedinej oblasti hľadá pätina záujemcov
Približne každý piaty uchádzač o zamestnanie, ktorý si zverejní životopis na Profesii, označí jedinú oblasť, v ktorej si hľadá prácu. Asi 16 percent ľudí má záujem o prácu z dvoch oblastí a ďalších 17 percent ľudí v troch rôznych oblastiach. Takmer každý desiaty uchádzač označí v životopise šesť oblastí, v ktorých by chcel pracovať.
„Pre personalistu vyznieva pozitívnejšie kandidát, ktorý označí menej oblastí a jednoznačne vie, v ktorej z nich má záujem pracovať," povedala marketingová riaditeľka Profesia.sk Ivana Molnárová.
Ak má uchádzač označených viac pozícií, ktoré nesúvisia, pre personalistu to môže byť signál, že sa jednej oblasti nebude venovať dosť dlho a po krátkom čase odíde.
Prípadne, že nevie, v ktorej oblasti chce pracovať, napríklad ak chce robiť kuchára, automechanika a zároveň marketingového špecialistu.
Regionálne rozdiely sa prehlbovali aj pri raste
O regionálnych rozdieloch v čase krízy a mimo nej sme sa rozprávali s hlavným analytikom Volksbank VLADIMÍROM VAŇOM.
Pri akom hospodárskom raste klesla v predchádzajúcom období nezamestnanosť aj v chudobnejších regiónoch?
„V konjunktúre rokov 2001 až 2008 klesla nezamestnanosť aj v regiónoch, aj celoslovensky. Nešlo však o uniformné zlepšenie vo všetkých častiach Slovenska. Najmä v prípade poklesu regionálnej nezamestnanosti je dôležitejším faktorom rozsah priamych zahraničných investícií prichádzajúcich do daných regiónov a zvyšovanie produktivity práce.
Nezamestnanosť mala klesajúci trend od roku 2001. Spomedzi krajov sa tento trend ako prvý prejavil v Trenčianskom, Trnavskom a Žilinskom kraji. Na prelome rokov 2003 a 2004 ich nasledoval Nitriansky kraj, Banskobystrický kraj o rok neskôr a približne v rovnakom období, no miernejšie kulminovala nezamestnanosť v Prešovskom a Košickom kraji."
Boli počas ekonomického rastu menšie regionálne rozdiely?
„Priemerná mesačná mzda v Bratislavskom kraji bola vlani 944 eur, v Prešovskom kraji bola len 546 eur, čo je vyše 70-percentný rozdiel.
V roku 1998 bola priemerná mzda v Bratislavskom kraji 432 eur a v Prešovskom kraji 277 eur, čo bol „len" 50-percentný rozdiel. Hoci si v priemere za uplynulé desaťročie slovenské domácnosti citeľne polepšili, ešte viac sa roztvorili nožnice medzi životnou úrovňou vo viac a menej prosperujúcich regiónoch.
Podobné rozdiely pretrvávajú aj v regionálnej miere nezamestnanosti."
Kedy sa dá očakávať, že bude rast zamestnanosti taký silný, že potiahne aj regióny?
Osem rokov hojnosti presunulo do skupiny krajov s nezamestnanosťou nižšou, než je celoslovenský priemer, len Nitriansky kraj. Na východe Slovenska sa k celoštátnemu priemeru v miere nezamestnanosti citeľnejšie priblížil Košický kraj.
Rozdiely medzi regionálnou a celoslovenskou mierou nezamestnanosti sa v prípade Banskobystrického a Prešovského kraja výrazne nezmenili ani v predchádzajúcom období. Očakávané oživenie hospodárskeho rastu v budúcom roku nie je samo osebe odpoveďou na problém regionálnych rozdielov v podmienkach na trhu práce.
Regióny: Sami si nepomôžeme
Kedy sa situácia na trhu práce zlepší natoľko, aby potiahla aj regionálnu zamestnanosť, ľudia z regiónov nevedia. Často sú závislí od jedného dominantného zamestnávateľa.
BRATISLAVA. V Rimavskej Sobote bolo v októbri na úrade práce evidovaných 13tisíc nezamestnaných ľudí, čiže asi tretina pracujúcej populácie. Voľných bolo podľa Ústredia práce 21 miest.
Riaditeľka rimavskosobotského úradu práce Ida Melichová hovorí, že v okrese je zlá situácia na trhu práce dlhodobo. Na vrchole rebríčka nezamestnanosti bol región počas krízy aj pred krízou.
Zmenila sa miera nezamestnanosti. Kým celoslovenská nezamestnanosť medziročne stúpla o štyri percentuálne body, v Rimavskej Sobote vzrástla od vlaňajšieho októbra takmer dvojnásobne. „Riešenie zamestnanosti už presahuje rámec a možnosti samotného regiónu," povedala Melichová.
Podobná zostava regiónov na vrchole štatistiky nezamestnanosti je roky. Najhoršie sú na tom okresy na juhu stredného Slovenska. Veľa si nesľubujú ani od náznakov oživenia ekonomiky na budúci rok. „Nádej na zlepšenie situácie a príchod investorov vidíme v dokončení priemyselného parku, ten má byť skolaudovaný na jar," povedala Miroslava Spišáková z rožňavského úradu práce.
Príchod jedného dominanantného investora do regiónu hodnotí analytik Inštitútu zamestnanosti Michal Páleník opatrne. „Regióny s výnimkou Bratislavy ťahá jeden dominantný zamestnávateľ. Situácia vo firme sa často pretavuje do celého regiónu," povedal Páleník.
