„Ak počet hlucháňov klesne pod kritickú genetickú hranicu päťsto kusov, vyhynú. Aj v tomto kritickom stave sa však objavujú tlaky, aby sa tento vzácny vták mohol oficiálne loviť. Niektorí ľudia z poľovníckej loby dokonca tvrdia, že hlucháňov je veľa,“ konštatoval výskumný pracovník Ústavu ekológie lesa Slovenskej akadémie vied v Starých Horách Miroslav Saniga.
Zvyšné hlucháne žijú najmä na strednom Slovensku. Napríklad v Starohorských vrchoch zostali zo sto kohútov už iba dva. Tie sú však podľa Sanigu dosť staré a tento, najneskôr na budúci rok zahynú. Hlucháních sliepok je v spomenutej oblasti už iba šesť.
Problém záchrany hluchánej populácie je v tom, že ich nemožno jednoducho preniesť z jednej oblasti do druhej. Hlucháň nikam neodlieta, žije v priestore štvorcového kilometra celý život a ten dokonale pozná. Kým sa zoznámi s novým prostredím, dravce ho zlikvidujú. Nákup hlucháňov zo zahraničia a ich nasadenie do slovenských hôr sú málo efektívne. „Zo sto mladých vtákov vypustených do prírody štatisticky za pol roka prežijú len dva,“ tvrdí výskumný pracovník ústavu. Podľa Sanigu by hlucháňom pomohol prežiť zákaz lovu.
V Českej republike je momentálne situácia ešte horšia. Prežíva posledných desať hlucháňov, hoci pred niekoľkými desaťročiami bol dokonca raj hlucháňov aj v okolí Prahy. V Krkonošiach teraz žijú dva, aj to vypustené z polodomáceho chovu.
DANIEL VRAŽDA
