BRATISLAVA – Aj Slovensko starne. Začiatkom roku 2001 malo 5,4 milióna obyvateľov. Za rok sa síce u nás narodilo 55-tisíc detí, ale zomrelo takmer 53-tisíc ľudí, čiže prírastok bol len 2-tisíc ľudí.
Súčasný populačný vývoj ukazuje, že narodených detí ubúda, a pribúdajú ľudia v dôchodkovom veku. Kým pred polstoročím bol na Slovensku priemerný vek 30 rokov, dnes je takmer 36. Veková skupina nad 60 je len o čosi menšia ako skupina detí medzi narodením a 14. rokom života.
„Na Slovensku je starnutie obyvateľstva predovšetkým dôsledkom znižovania pôrodnosti a až v druhom rade dôsledkom predlžovania ľudského života,“ hovorí demograf Boris Vaňo. Podľa neho však nie je dôvod na paniku.
Naša populácia prešla vývojovými štádiami podobne ako ostatné populácie sveta. S oneskorením niekoľko desiatok rokov za najvyspelejšími krajinami a s predstihom niekoľko desiatok rokov pred dnešnými rozvojovými krajinami.
„Je pravdepodobné, že najneskôr do roku 2010 sa prirodzený prírastok obyvateľstva na Slovensku zmení na úbytok. Po roku 2010 sa výraznejšie zrýchli aj proces starnutia obyvateľstva,“ hovorí vízia Inštitútu pre verejné otázky Slovensko 2015.
Vtedy sa dostanú do poproduktívneho veku silné populačné ročníky narodené po druhej svetovej vojne a v prvej polovici 50. rokov a naopak do produktívneho veku a veku najvyššej plodnosti zasa slabé populačné ročníky narodené v 90. rokoch.
Podľa demografov by sa spoločnosť mala pripraviť na zvyšovanie podielu starších a starých ľudí, pretože o niekoľko rokov to môže byť vážny problém. „Tento populačný vývoj si vyžaduje zásadné zmeny v sociálnom, zdravotnom a dôchodkovom zabezpečení obyvateľstva, ale napríklad aj v politike zamestnanosti,“ hovorí Boris Vaňo. Akékoľvek odkladanie riešenia znamená podľa neho zatváranie očí pred problémom a neúmerné zaťažovanie budúcich generácií.
