Podľa posledných zistení pribúdajú šediny aj niektorým rozvojovým štátom.

„Ak sa v 20. storočí demografia sústreďovala na vzdelanie a zamestnanosť pre mladých, tak témou pre 21. storočie budú starí,“ povedal agentúre Reuters Nitin Desai z Organizácie Spojených národov. Včera sa v Madride skončila 2. svetová konferencia o starnutí.

Svet starne už dlho, skutočná demografická revolúcia však príde až teraz. Už dnes každý mesiac oslavuje šesťdesiate narodeniny takmer milión ľudí. V tejto vekovej kategórii je 629 miliónov ľudí. V roku 2050 by ich malo byť viac ako dve miliardy. Dnes je to desať percent svetovej populácie, o pol storočia 20 percent.

Kontinenty nestarnú rovnako rýchlo. Najviac starých je v Ázii, hneď za ňou je Európa. V budúcnosti by sa to však malo vyrovnávať.

„Starnutie už definitívne nie je iba záležitosťou rozvinutého sveta,“ povedal na začiatok konferencie generálny tajomník OSN Kofi Annan.

Pre Západ starnutie nie je novinkou. Dlhodobo klesá počet narodených detí aj počet úmrtí starých. V rozvinutých krajinách majú nepochybne viac peňazí na dôstojnejší život pre dôchodcov.

Annan len deň pred začiatkom madridskej konferencie oslávil 64. narodeniny. Využil to a zacitoval z piesne Beatles: „Budete ma ešte potrebovať, budete ma ešte živiť, keď budem mať 64?“ spýtal sa a sám si odpovedal: „Verím, že odpoveď je áno.“ Nitin Desai ho doplnil: „Ak by písal Paul McCartney slávnu pesničku ‘Keď budem mať 64‘ dnes, pravdepodobne by sa volala ‘Keď budem mať 84‘.“

Hranica, keď sa človek považuje za starého, sa skutočne posunula. Zmeniť sa však musí aj svet.

Odborníci upozorňujú, že sa všetci musia rastúcemu počtu starých ľudí prispôsobiť: musia sa o nich postarať. Je jasné, že sa budú musieť reformovať systémy dôchodkového a zdravotného poistenia.

Podľa OSN však prichádza obdobie, keď sa starší nebudú môcť spoliehať len na štát. Dôležité bude, aby si dokázali nájsť prácu.

OSN od jednotlivých krajín očakáva, že začnú zvyšovať vek odchodu do dôchodku. Od firiem, že zmenia pohľad na „neschopných a neprispôsobivých“ starších zamestnancov. „Imidž neproduktívnych, závislých a upadajúcich starcov musíme zničiť,“ píše sa v správe OSN.

Najmä rozvojom medicíny sa život našich starých otcov a mám za posledné roky výrazne zmenil. Dožívajú sa vyššieho veku, ale súčasne ho žijú v oveľa lepšej fyzickej i psychickej kondícii ako predtým. Dnes je priemerný obyvateľ Zeme uprostred života, keď má 26. V roku 2050 sa táto hranica posunie o desať rokov. Dožívať by sme sa mali priemerne 77 rokov.