BRATISLAVA - Ak by sa Slovensko zaplietlo do vojny i v iných krízových situáciách, môže štát obmedziť ľudské práva a zaviesť cenzúru. Poslanci vo štvrtok schválili ústavný zákon o bezpečnosti v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu. Hlasovalo zaň všetkých 113 prítomných zákonodarcov a minister obrany Jozef Stank netajil spokojnosť.
„Zákon upravuje naše vzťahy a konanie v časoch krízy, preto je veľmi dôležitý. Hovorí, ako sa máme na krízové situácie pripravovať v čase mieru. Doteraz to bolo upravené zákonmi zo starého režimu. Napríklad Rada obrany štátu bola zriadená zákonom z roku 1969,“ povedal Stank.
V zákone sa píše, že v čase vojny možno v nevyhnutnom rozsahu napríklad obmedziť nedotknuteľnosť osoby a jej súkromia núteným pobytom v ochranných krytoch, uložiť pracovnú povinnosť pre potreby ozbrojených síl, obmedziť výkon vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam na rozmiestnenie príslušníkov ozbrojených síl a bojových prostriedkov, obmedziť listové tajomstvo, slobodu pohybu, právo slobodne vyhľadávať a rozširovať informácie, podriadiť si tlač. V čase vojny nebudú voľby do Národnej rady, ani voľby prezidenta a bude obmedzené právo na súdnu ochranu v občianskoprávnych, obchodnoprávnych a pracovnoprávnych veciach.
Právnici upozorňujú, že v zákone je dôležité slovo „môže“, nikde nie je napísané, že sa tak stať musí, alebo že sa tak určite stane. Jozef Stank tvrdí, že prijatie zákona nie je kľúčové len pre bezpečnosť štátu, ale má význam aj v plnení kritérií na vstup Slovenska do NATO v oblasti legislatívy.
(rf)
