Očkovanie detí vo vyspelých štátoch nariaďuje zákon, no napriek tomu sa množia laické diskusie o jeho opodstatnenosti. Odborníkom sme položili otázku – myslíte si, že by sa laici mohli podieľať na rozhodovaní o tom, či má, alebo nemá byť očkovanie detí povinné?

PAVOL ŠIMURKA, hlavný odborník pre pediatriu: „Nie. Voluntaristický prístup k očkovaniu detí vedie podľa skúsenosti z vyspelých krajín k zníženiu zaočkovania a vzniku epidémií. Deti sú ohrozené ochoreniami, ktorým sa dá predchádzať. Očkovanie viedlo k dramatickému zníženiu výskytu infekčných ochorení, až ich vymiznutiu. Pri znížení očkovania detí je reálne riziko vzniku epidémií chorôb, ktoré sa u nás už roky až desaťročia nevyskytujú. Zvýšila by sa chorobnosť aj úmrtnosť detí.“

IVAN ROVNÝ, hlavný hygienik SR: „Problematika očkovania je v rukách odborníkov, tak ako aj iná problematika v rámci zdravotnej starostlivosti. Preto rodič dieťaťa nemôže rozhodovať o tom, či očkovanie má, alebo nemá byť povinné. Povinnosť podrobiť sa očkovaniu je len a len v záujme dieťaťa. Neočkované dieťa, pokiaľ ochorie, môže byť prameňom nákazy pre ďalšie deti, ktoré sú vnímavé k danej infekcii.“

ELEONÓRA VRŠANSKÁ, špecialistka na detskú tuberkulózu a pľúcne ochorenia: „Na Slovensku bol už v minulosti vypracovaný veľmi dobrý systém preventívneho povinného očkovania. Vďaka tomu máme vykorenené také závažné ochorenia ako obrna aj tuberkulóza detí. V otázke, či by nemohli i rodičia rozhodovať o očkovaniach, zastávam názor, že by to nebolo dobré. Dnešný systém povinného očkovania musí byť však spojený s dôkladným vysvetľovaním rodičom. V krajných prípadoch, ak s tým rodič predsa nesúhlasí, je možné podpísať reverz.“ (ru)