an. Včera dopoludnia sa mu splnil dlhoročný sen. Oslávil to niekoľkými kalíškami dobrej slivovice.
Ako potvrdil Petr Taks z agentúry Dobrý deň z Pelhřimova, ktorý dohliadal nad regulárnosťou pokusu, zápis o rekorde v tejto oblasti zatiaľ neexistuje.
„Ak niekto chce uskutočniť nejaký rekord, musíme samozrejme zistiť, či už v tejto disciplíne existuje, alebo či ide o prvý pokus. Väčšina rekordov býva v silových disciplínach alebo vo vytrvalostných. Ľudia majú záľubu vo vymýšľaní si rôznych rekordov. Bývajú to hlúposti, ale aj seriózne veci, ako napríklad táto.“
Pri štandardných takzvaných „24-hodinovkách“ býva čas rozdelený tak, že z jednej hodiny je 55 minút výkonu a 5 minút je vyhradených na prestávku. Jurišta chcel písať, pokiaľ bude vládať, a nárazovo oddychoval. „Občas som si pocvičil, je to veľký nápor najmä na chrbticu.“
Historický príbeh z roku 1512, ktorý rekordman písal, hovorí o krvilačnom a despotickom vládcovi Hyennisovi Prvom. Odohráva sa vo vymyslenej krajine. Jurišta to mal sťažené aj tým, že dopredu nevedel, o čom bude písať. Tému si vytiahol z jedenástich obálok. „Rukopis by mal vyjsť aj v knižnej podobe,“ potvrdil Taks. Originál vystavia v Múzeu kuriozít.
Jurišta nie je v písaní žiaden začiatočník, rýchlostný tréning absolvoval už v roku 1981, keď za 18 hodín napísal detektívny príbeh Pasca na Sivého. Vtedajší režim však tento pokus o zápis do knihy rekordov zamietol. V 60. rokoch sa uchádzal o štúdium žurnalistiky, cesty osudu ho však zaviali do třineckých hutí, neskôr pracoval viac ako 20 rokov v baniach na Ostravsku.
ANDREA HARMANOVÁ
