Dnes si len málokto trúfne verejne povedať, ktorá z bohatého počtu ľavicových strán bude po jesenných voľbách v parlamente. Ľudia si môžu vybrať z SDĽ, SDSS, SOP, SDA, KSS, ZRS a Ľavého bloku, ktorý po odchode z HZDS práve zakladá exposlanec Kalman. Pôvodne najsilnejšia ľavicová strana SDĽ je oslabená dlhodobými spormi a kauzami, na ktorých sa podieľal predchádzajúci predseda Jozef Migaš. Stranu opustili najpopulárnejšie osobnosti. Najskôr zo SDĽ odišiel Robert Fico, potom nasledovali Peter Weiss, Brigita Schmögnerová a Milan Ftáčnik. O budúcnosti SDĽ sme hovorili s poslancom PAVLOM KANISOM.

Prečo sa pôvodný top tím SDĽ rozpadol?

„Tí, ktorí odišli, sa necítili v strane dobre. Vyplýva to z vnútorného života strany, spôsobov rozhodovania. Je to aj otázka priestoru pre potenciál ľudí. Tým, ktorí odišli, sa javil malý.“

Zazlievate im to?

„Nie, napríklad v prípade Petra Weissa to boli nedôstojné podmienky. Človek, ktorý zakladal SDĽ, sa ocitol v situácii, že pre mnohých bola neprijateľná jeho účasť čo len v republikovom výbore strany. To ukazuje, že pomery neboli, a nie sú zdravé.“

Peter Weiss hovorí o SDĽ ako o strane protestu, keď podnikala kroky proti vlastným ministrom. Súhlasíte s týmito názory?

„Súhlasím. Ja som tiež jednou z obetí takej politiky. Ako predseda ministerského klubu som pociťoval výrazný tlak. Ako keby za to, čo SDĽ nemohla vzhľadom na zloženie vlády presadiť, boli vinní ministri SDĽ. Skolaboval som na tom, že pri bránení programových predstáv SDĽ som patril k tým bojovnejším. Kto si myslí, že dôvodom na môj odchod z vlády bol nejaký dom, aký si za socializmu stavali družstevníci, je na veľkom omyle. Príčiny špinavej hry proti mne sú niekde inde.“

Odišli ste však pre dom. Nevedeli ste preukázať, odkiaľ ste naň nabrali peniaze.

„To len tak vyzeralo. Na Slovensku vás môžu komerčné médiá likvidovať preto, že ste alkoholik, máte frajerku alebo staviate dom.“

Čo teda pomôže SDĽ?

„Krutá sebareflexia, v ktorej sa musí rodiť obnova kamarátstva a spolunáležitosti v strane. To tu nebolo. SDĽ bola predmetom vnútorných zápasov, poučovania a vytláčania.“

Kto poučoval?

„Ľudia v centre, v krajoch i okresoch.“

Veríte tomu, že SDĽ bude v parlamente?

„Povinnosťou každého funkcionára je nielen veriť, ale aj urobiť všetko pre vstup jeho strany do parlamentu. História však ukazuje, že porážka strany a jej pád z piedestálu do druhej ligy, je dobrou školou. Aby získala pokoru, zdravý rozum.“

Na ľavej strane spektra je bohatá ponuka. Odohrá sa medzi stranami neľútostný predvolebný súboj?

„To nebude neľútostný súboj, ale dramatizácia vzťahov malých strán. To je skôr úsmevné.“

Koncom januára ste povedali, že kroky Pavla Koncoša sú súčasťou istej koncepcie. Ste si istý, že Koncoš má nejakú koncepciu?

„Som presvedčený, že Pavel Koncoš je charakterný človek a jeho koncepciou je priamočiarosť. Nevyhýba sa konfrontácii záujmov SDĽ a iných strán. Problém nie je v Koncošovej koncepcii, ale v tom, ako túto predstavu efektívne presadzovať, akú má podporu v straníckych orgánoch a či je v straníckom aktíve dosť ľudí schopných túto koncepciu naplniť. Doterajšie kroky svedčia o tom, že funkcionári, ktorí pôsobia v ministerskom alebo poslaneckom klube, by mali radšej pokoj, bez konfliktu s ostatnými. Ukázalo sa to pri odvolávaní Ivana Mikloša a pri privatizácii SPP.“

Nie je chyba v Koncošovi, že neobratne presadzuje záujmy SDĽ a nevybral si do čela strany a Republikového výboru SDĽ správny tím ľudí?

„Kým sa Koncoš nestal predsedom, vo vrcholovej politike nepôsobil. Pre neho je to škola. Poznám ho dobre a viem, že mnohé veci mu otvárajú oči.“

Je reálne uvažovať o výmene Koncoša?

„Predsedom je príliš krátko. Nastoľovať túto otázku, by som rozhodne nepovažoval za šťastné. Problém by som videl skôr v podobe, ako čo najlepšie usporiadať zloženie straníckych orgánov a vytvoriť podmienky, aby strana vo voľbách uspela.“

Kto sa lepšie osvedčil na poste predsedu Jozef Migaš alebo Pavel Koncoš?

„To je otázka na dôverné rozhovory. Rozdiel medzi nimi je zjavný vo veľkosti.“

Na zjazde SDĽ v jeseni ste povedali, že sa ešte vrátite. Kedy?

„Myslel som to tak, že si potrebujem dať niektoré veci do poriadku. V politike som bol 13 rokov. To je príliš dlhý čas. Chcel by som si ako osoba vychutnať slobodu po novembri 1989. Túžim po inej činnosti, ako je politika. Nedáva mi však spávať, v akej situácii je strana. Tiež sa k SDĽ hlásim, ako k dieťaťu, lebo otec nebol jeden. Vediem v sebe zápas, pre čo sa rozhodnúť, aj keď som bol rozhodnutý, že kandidovať nebudem.“