ovanských ministrov by prvých obvinených mali do Haagu vydať v priebehu dvoch týždňov.

Belehrad by tak mal uniknúť silnému medzinárodnému tlaku a hrozbám obnovenia sankcií, ktoré medzinárodné spoločenstvo zrušilo voči Juhoslávii len nedávno. Súhlasom spolupracovať s haagskym tribunálom Belehrad zároveň otvoril cestu k obnoveniu finančnej pomoci zo strany Spojených štátov, ktorú kvôli jeho neochote podvoliť sa podmienkam USA dočasne zmrazili.

USA: Začnite konať

Washington včera vyhlásil, že prijatie zákona „je krok správnym smerom“. Američania však súčasne Juhosláviu vyzývajú, aby konečne začali v postihoch vojnových zločincov aj konať. Juhoslovanské orgány by podľa hovorcu amerického ministerstva zahraničných vecí Philipa Reekera mali pomôcť medzinárodnému spoločenstvu chytiť bývalého bosnianskosrbského prezidenta Radovana Karadžiča a veliteľa armády generála Radka Mladiča.

Reeker upozornil, že sľúbené peniaze dostane Belehrad až vtedy, keď začne konať.

Spojené štáty zmrazili finančnú pomoc Juhoslávii vo výške 40 miliónov dolárov, keď 31. marca vypršalo ultimátum, ktoré americký Kongres stanovil Belehradu na vydanie podozrivých do Haagu. Biely dom zároveň pozastavil podporu Juhoslávii aj na pôde významných medzinárodných inštitúcií.

Djindjičovo víťazstvo

Zákon je výsledkom kompromisu medzi partnermi vo vládnej koalícii. Otázka bola jedným z horúcich bodov konfliktu najmä medzi dvoma najzarytejšími rivalmi na čele krajiny - juhoslovanským prezidentom Vojislavom Koštunicom a srbským premiérom Zoranom Djindjičom.

Zákon je v skutočnosti Djindjičovým víťazstvom. Bol to totiž práve on, kto tvrdil, že Belehrad nemá inú možnosť, len s Haagom spolupracovať.

„Absolútne súhlasím, že tento nový zákon je úder našej národnej hrdosti… Nie je to však koniec našich dejín alebo koniec srbského ducha,“ povedal v parlamente vicepremiér Miroljub Labus. Vyhlásil, že krajina musí zabudnúť na svoju hrdosť, a to aj napriek tomu, že Haag nie je rovnako spravodlivý voči všetkým.

Väčšina Srbov je presvedčená, že tribunál chce potrestať všetkých Srbov. Majú pocit, že v Haagu je oproti Srbom málo obvinených Chorvátov, Moslimov a etnických Albáncov.

Aktivisti za ľudské práva tvrdia, že ani nový zákon nezmení srbský odpor proti Haagu. Podľa nich naopak len potvrdil, že Belehrad je ochotný spolupracovať len pod hrozbou sankcií. Nie na základe snahy čeliť pravde.

Nová legislatíva odteraz umožní Juhoslávii vydávať do Haagu osoby podozrivé zo spáchania vojnových zločinov počas balkánskych konfliktov, proti ktorým tribunál už vzniesol oficiálnu obžalobu. Haag má zoznam 33 obvinených. Väčšina z nich je pravdepodobne v Juhoslávii alebo v bosnianskej Republike Srbsko. (kos, reuters, tasr, čtk)