Jej jadrom sú staré návrhy (mimoriadneho vyslanca Anthonyho Zinniho). Rozdiel je vo väčšej angažovanosti, väčšom nátlaku, väčšej jednote zahraničných aktérov - ale aj stále väčšej naliehavosti, aby sa skončila s konkrétnymi výsledkami.

Tlak na USA

Spojené štáty boli dotlačené konať. Proti nim sa obracia tlak verejnej mienky, predovšetkým v arabských štátoch. Široká medializácia izraelsko-palestínskeho konfliktu zapríčiňuje, že Arabi do neho zhmotňujú celý svoj vzťah k USA. Masové demonštrácie solidarity s Palestínčanmi by v nich mohli otriasť stabilitou vlád, ktoré majú k Spojeným štátom blízko. Izraelské operácie, ktoré majú vykoreniť bunky palestínskeho odporu, sú v posledných dňoch už klasickým príkladom boja muža proti mužovi. Obrazy dlhých radov zatýkaných Palestínčanov a prehliadok v domoch civilistov všade vo svete vzbudzujú presvedčenie, že Izrael s tým musí prestať.

Za posledný týždeň to už zdôrazňujú aj Spojené štáty. A tentoraz už v jednom šíku s OSN, Európou a Ruskom, ktoré mali doteraz odlišné názory. Powell prichádza do Izraela vyzbrojený mandátom od všetkých troch. Dohodu schválila aj Bezpečnostná rada OSN ako rezolúciu.

Izrael má vojenské riešenie

Židovský štát na čele s premiérom Arielom Šaronom však verí, že môže vyriešiť problém s Palestínčanmi vojensky. Žiaden nátlak neakceptuje.

Cieľom práve prebiehajúcej operácie nie je len dôkladne zrovnať so zemou všetko, kde sa mohli rozvíjať protiizraelské ozbrojené aktivity, ale aj opevniť židovský štát a nepriestreľne ho oddeliť od palestínskych území.

Súčasným spôsobom blokády a kontrolných stanovíšť to veľmi nefungovalo, tie najrafinovanejšie vojenské opatrenia nedokázali atentátnikom prerezať cestu do Izraela. Plán nárazníkových zón sa už blíži k poňatiu súvislej hranice - tá však vyžaduje riešiť otázku židovských osád. Nevie sa, či bude Powell chcieť v Izraeli rokovať aj o tejto citlivej otázke.

Šaron sa chystá oznámiť Powellovi, že armáda z palestínskych území odíde, len keď splní svoju úlohu: „Rozloží Arafatov režim terorizmu.“ Aj umiernený minister zahraničných vecí Šimon Peres včera hovoril minimálne o troch týždňoch.

Na strane Izraela

Amerika zatiaľ voči Izraelu odmieta zapojiť akékoľvek prostriedky nátlaku. Nechce napríklad ani znížiť finančnú pomoc. Práve finančná a vojenská pomoc totiž Washington v očiach Arabov hádže do rovnakého vreca so Šaronom. V Kongrese prevažujú proizraelské postoje a nechýbajú ani otvorené prejavy podpory pre jeho ofenzívu. Kongresmani mierovú iniciatívu podporujú, ale neakceptovali by, keby chcel Biely dom dotlačiť Izrael k priveľkým ústupkom.

Spojené štáty tak musia uspokojiť obe strany - presvedčiť Izrael, že majú na zreteli jeho záujmy, a Palestínčanov, že im pomôžu dopracovať sa k vlastnému štátu.

Rovnako ťažké bude aj zastaviť samovražedné útoky, ktoré znemožňujú akýkoľvek posun. Pokračujú, keď Izrael používa vojenskú silu, a pokračujú, aj keď sa začne vyjednávať.

USA si za základ mierovej iniciatívy zvolili neutrálny legálny medzinárodný štatút. Vychádzajú z existencie palestínskej autonómie na čele s Arafatom, ktorej hranice určujú dohody z Osla. Vychádzajú tiež z ďalších dokumentov OSN, ktoré hovoria o skončení operácie a vytvorení palestínskeho štátu. Powell musí jeho víziu Palestínčanom aspoň o niečo priblížiť, aby mohla byť jeho misia úspešná.