ch trendov, o ktorých každý hovorí, ale ktoré napokon nenastanú. Ako sa ukazuje, sedem z desiatich zamestnancov pracujúcich doma sú v Británii muži. Asi štvrtina pôsobí vo finančných službách. Väčšinou ide o ľudí s rodinou, vo vyššom postavení, s vysokou motiváciou k výkonom. Počet manažérov, ktorí takto pracujú, sa z rok 2001 zvýšil o štvrtinu.
V Británii zaviedlo takýto teleworking už časti zamestnancov aj niekoľko miestnych zastupiteľstiev, napríklad v londýnskom Camdene, ktorý tak šetrí práve výdavky na kancelárske plochy. Dominantná telekomunikačná spoločnosť British Telecom začala svojich zamestnancov povzbudzovať, aby pracovali doma, už v roku 1992. Vlani uviedla, že tak ušetrila 180 miliónov libier na nájomnom a ďalších výdavkoch. Necelých 8000 z 47 500 zamestnancov pracuje z domu.
Za hlavný prínos domácej práce sa pre zamestnávateľa považujú úspory, predovšetkým na nájomnom, ale takisto lepší výkon zamestnancov, ich lepšia motivácia. Niekedy je to jediná cesta, ako si výkonného človeka udržať. Zamestnanci v tom na druhej strane hľadajú zvýšenie kvality života, úsporu času aj nervov. Naopak za značnú nevýhodu sa považuje obmedzenie kontaktu s ľuďmi, predovšetkým tie neformálne stretnutia pri kávovare na chodbe. Ťažko sa však dá zabrániť určitej nevraživosti tých, ktorí do práce musia chodiť a musia vykonávať činnosti, ktorým sa domáci pracovník vyhne - napríklad dvíhať cudzie telefóny, hovorí Ursula Huwsová, ktorá píše o práci z domu.
Tzv. homeworking takisto môže podľa britských skúseností viesť k prepracovaniu, pretože takýto zamestnanec nemá ani fyzickú, ani psychickú hradbu medzi prácou a osobným životom. Z hľadiska firmy vyžadujú zamestnanci pracujúci doma takisto iný spôsob riadenia, čo nie každý vedúci zvládne.
Odhaduje sa, že zatiaľ čo vybavenie pracoviska v bežnej kancelárii stojí v Británii medzi 6000 a 19 000 libier, príspevok na kancelárske zariadenie domáceho zamestnanca je okolo 3000 libier. Kritici domácej práce však uvádzajú, že v tom je skrytá dotácia, ktorú vlastne zamestnanci dávajú svojmu zamestnávateľovi, pretože im neplatí za nájom a ďalšie poplatky, ktorý by inak mal. Podľa niektorých britských odborníkov sa práce len z domu neuchytí, ale kombinácia domova a kancelárie má nádej. „Nie je to až taká zázračná záležitosť, ako sa o nej vždy hovorí,“ vysvetľuje psychologička Stredolancasterskej univerzity Sandi Mannová.
Skôr negatívny vzťah Francúzov k tzv. práci na diaľku vykazujú prieskumy verejnej mienky z posledných dvoch rokov. Väčšina Francúzov si myslí, že prácu na diaľku čaká vďaka rozvoju moderných technológií pozitívnu budúcnosť. Tento spôsob práce sa však vidí len malej časti z nich.
V prieskume, ktorý na konci roku 2000 zrealizovala agentúra CSA, by bola ochotná v budúcnosti vo Francúzsku pracovať doma len štvrtina ľudí, pričom medzi zamestnancami jednotlivých sektorov nie sú príliš veľké rozdiely. Domov ako pracovisko prepojené najmodernejšími komunikačnými linkami s centrálou svojho zamestnávateľa si dokáže predstaviť 22 percent pracovníkov štátneho a 26 percent zamestnancov súkromného sektoru.
Podľa iného prieskumu by sa 62 percentám Francúzov tzv. teleworking jednoznačne nepáčila a 54 percent opýtaných by nebolo ochotných pracovať doma. Francúzi podľa oboch prieskumov zjavne uprednostňujú prácu, pri ktorej môžu komunikovať tvárou v tvár s kolegami.
Koľko ľudí sa v šesťdesiatmiliónovom Francúzsku živí tzv. prácou na diaľku, nie je možné presne zistiť. V štúdii ministerstva priemyslu spred štyroch rokov sa ich počet odhadoval na 200 000, výhľad do roku 2003 hovorí o čísle 300 000. Tento štýl práce pritom ako prvé začali vo Francúzsku skúšať veľké nadnárodné spoločnosti ako IBM a Sony.
Prácu na diaľku môžu vykonávať ľudia pracujúci na zákazky i zamestnanci. Najčastejšími oblasťami sú poradenstvo, prekladateľstvo, sekretárske služby, archívnictvo či účtovníctvo. Je vhodne použiteľná pre matky s deťmi alebo vysoko vzdelaných pracovníkov.
V absolútnych číslach síce Nemecko ako najľudnatejší štát Európskej únie vedie tabuľky pracovníkov, ktorí si zarábajú na živobytie prácou na diaľku, ale v relatívnych výpočtoch je to priemerné číslo. Posledné presnejšie štatistiky uvádzajú, že pred dvomi rokmi týmto spôsobom nachádzalo uplatnenie 2,2 milióna ľudí, teda približne 6 percent pracovne činnej populácie.
Ústav Empirica v Bonne, ktorý sa problémom zaoberá, očakáva, že do roku 2005 sa počet pracovníkov na diaľku zvýši približne na štyri milióny. Ich podiel dosiahne takmer 13 percent. Bez ohľadu na to, či ide o prácu doma, o kombináciu uplatnenia doma a vo firme alebo o mobilnú prácu na diaľku v rôznych miestach, sú napríklad Nemci za škandinávskymi krajinami. Predstihujú ale Talianov, Španielov alebo Francúzov. Asi 80 percent využívajú túto formu muži, čo práve odporuje názoru, že ide hlavne o doménu žien, ktoré sa tak viac môžu venovať domácnosti.
Autor: R
