
Plyšoví mackovia, ktorých salvádorské deti držia na rukách, nepochádzajú z medzinárodnej pomoci. Zostali im po zemetrasení. FOTO - REUTERS
e už niekoľko dní očakávali pomoc španielskeho Červeného kríža. Konvoj sa síce nakoniec do cieľa dostal, no po troch hodinách sa vrátil do hlavného mesta San Salvador.
Fiasko sa odohralo v meste, v ktorom žije viac ako 16-tisíc ľudí, a z nich takmer 10-tisíc prišlo do Jurayaque z okolitých oblastí, kde ich domovy zničilo zemetrasenie, ktoré si vyžiadalo 683 mŕtvych a takmer 2000 nezvestných.
Niektorí udalosť pripisujú politickej a náboženskej rivalite alebo obyčajnej neschopnosti. Bariérou sa zdá byť byrokracia, ktorá tony medzinárodnej pomoci potrebuje zapísať, usporiadať a začleniť. Vláda svoj postup odôvodňuje spravodlivosťou pri rozdeľovaní pomoci aj snahou vyhnúť sa krádežiam.
Červený kríž z ktorejkoľvek krajiny je v Salvádore podriadený tamojším úradom. Ale napríklad Španieli hovoria, že ich oklamali, lebo podnikli cestu bez toho, aby im v postihnutých oblastiach zabezpečili kontakt s obyvateľstvom. „Spolupracujte so mnou, prosím,“ vykríkol zo svojho auta jediný prítomný policajt s pištoľou za opaskom. A starosta? Pánfilo Luna, člen pravicovej Republikánskej nacionalistickej aliancie (ARENA), vyhlásil, že ho o príchode pomoci nikto neinformoval, a preto ani neprišiel. „Príde iba vtedy, ak sa máme zase o niečo biť,“ protestuje mládenec, pravdepodobne člen opozičného ľavicového Frontu Farabunda Martího za národné oslobodenie (FMLN). „Idete s pomocou - tú kontroluje starosta. Dáva ju iba členom svojej strany ARENA a nikomu inému,“ dodáva ďalší mladík Juan Costa.
V Jurayaque a Salvádore ešte stále cítiť atmosféru občianskej vojny z 80. rokov, teda z čias bojov medzi ARENA a FMLN.
(taa)