Kauza munície s ochudobneným uránom pripomína efekt snehovej gule v pohybe. Nabaľuje na seba veci súvisiace aj odťažité. Prípady rakoviny vojakov NATO nasadených na Balkáne vyvolali záujem médií a znepokojenie verejnosti. Keďže NATO má už s podobným problémom skúsenosť - týka sa tzv. syndrómu z Perzského zálivu - vojaci i politici sa za pomoci expertov urýchlene pustili do hasenia politického požiaru.
Prvá vlna „hystérie“, pred ktorou varovala americká ministerka zahraničia Madeleine Albrightová, opadla. NATO zriadilo špeciálny orgán na vyšetrenie situácie. Problém sa však už stihol premietnuť do sporu vo vnútri aliancie - na jednej strane Taliansko, Portugalsko, Belgicko a Holandsko, ktoré majú najviac smrteľných prípadov - na druhej USA, Británia a Francúzsko. Ich vojaci sú zrejme zdraví.
Tí prví, a s nimi aj Nemecko, žiadali zrušenie alebo aspoň moratórium na ochudobnený urán, kým sa poriadne nepreverí, čo môže spôsobiť. Tí druhí tvrdia, že riziko je minimálne. Asi vedia, o čom hovoria - sami totiž túto muníciu vlastnia.
Nové štáty aliancie zakúšajú menej idylickú tvár aliancie. Česi a Maďari sa poponáhľali presvedčiť svojich občanov, že všetko je v poriadku, NATO vie, čo robí, a zvyšok sú neoverené dohady, prípadne miloševičovská propaganda. Tí, ktorí sa o NATO ešte len usilujú, majú pred sebou ešte nevďačnejšiu úlohu - presvedčiť občanov, že aliancia síce nie je dokonalá, že pri svojej diskutovanej intervencii na Balkáne navyše použila ešte aj akési čudné, nie príliš humánne zbrane, ale aj tak stojí zato byť jej členom. Je to úloha o to ťažšia, že vysvetľujú veci, pri ktorých sami neboli. Ako to však dosiahnuť, keď ani v samotnom Bruseli nikto dosiaľ vedľajšie účinky munície s ochudobneným uránom spoľahlivo nepotvrdil ani nevyvrátil? Pentagon sa drží neomylného pohľadu, ktorý si osvojil ešte v časoch vojny v zálive - totiž že syndróm zo zálivu dokázateľne neexistuje, veteráni trpia chorobami rôzneho pôvodu a nie je dôkaz o tom, že by ich spôsobil urán.
Snehová guľa sa zatiaľ valí ďalej - každá čiastková informácia je okamžite medializovaná. Tento týždeň namerali na miestach, kde muníciu použili, stopy po recyklovanom uráne z jadrových elektrární, po plutóniu. Padali snáď na Kosovo atómové minibomby? Kapitolou osebe je stanovisko Juhoslávie. Obyvateľom zasiahnutých oblastí môže munícia hroziť viac než vojakom NATO. Miloševičov režim asi ako prvý varoval pred zamorením Balkánu uránovou muníciou, ale nik ho nebral vážne. Koštunicov Belehrad najprv vecne oznámil, že Juhoslovania sú v poriadku. Dnes - nepochybne pod dojmom rozsahu kauzy (a pred nepríjemnou návštevou žalobkyne haagskeho tribunálu) - tvrdí, že použitie tejto munície bolo „vojnovým zločinom“. Nikoho už asi neprekvapí, že Moskva vyzvala NATO, aby nahradilo Balkánu škody, hoci previerky v teréne sú v štádiu, keď sa o škodách ešte nehovorí. Hlas Palestínčanov, že vraj aj ich ostreľovali Izraelčania uránovou muníciou, už patrí do kategórie „stojí to za pokus“.
Bolo by čudné, ak by uránovú muníciu nezaradili do svojho politického arzenálu aj odporcovia vstupu do NATO. Na takýto variant existuje len jedna pádna odpoveď - správa nezávislých expertov. Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) najprv spochybnila súvislosť munície s leukémiou vojakov, neskôr oznámila, že zhromažďuje ďalšie údaje.
Na jej správu si verejnosť počká najmenej do jari. A ak aj bude „uspokojivá“, mnohých nemusí presvedčiť a pachuť nedôvery zostane. Prípady mŕtvych a ťažko chorých vojakov sú možno len špičkou pyramídy a skutočný účinok munície sa môže prejaviť po rokoch.
Veľkorysejšie a čestnejšie by bolo spornej munície sa zriecť. To aliancia zatiaľ, ani dočasne, nechce, snáď preto, aby to nebolo považované za dôkaz jej vlastných pochybností. Alebo donútiť verejnosť na začiatku 21. storočia akceptovať fakt, že humánna vojna neexistuje a že munícia je nebezpečná vec určená na zabíjanie.
BAŠA JAVŮRKOVÁ
