ým manželke Cathy. Práve s ňou si Fergie mienil dožičiť zvyšok pokojného života, vstávania bez stresov, pohodlného raňajkovania či častejších návštev svojich troch synov, ktorým sa venoval tak málo. „Marka, Darrena a Jasona som ani nevidel vyrastať. Moji synovia ma vnímali skôr ako priateľa než ako otca,“ povzdychol si šesťdesiatročný manažér anglického Manchester United a najúspešnejšia trénerská futbalová persóna na Britských ostrovoch.

Odísť? Ešte pár rokov ostávam!

Boli dni, keď chcel rodák z Glasgowa už všetko hodiť za hlavu. Vlaňajší tretí ligový titul za sebou ho povzbudil. A zároveň aj vyzval do ďalšieho kolotoča prestížnej Ligy majstrov. Zatiaľ čo v nej sa červení diabli pohybovali s istotou a rutinou, v Premier League prišla jesenná „únava materiálu“. V novembri tri nečakané prehry, o mesiac ich mal najväčší favorit súťaže na konte už šesť. Impulz odštartoval. Po dlhých rokoch sa prvýkrát začalo nahlas špekulovať o jeho predčasnom odchode.

Škótska futbalová osobnosť má však svoju hrdosť. Radšej odísť sám, ako sa nechať vyhodiť. Na Old Trafforde odviedol penzum poctivej práce. Počas kariéry trénoval len dva kluby – Aberdeen a Manchester, s ktorými získal úctyhodných dvadsaťpäť titulov. Už nemienil čakať a pár dní pred 60. narodeninami (31. decembra) fanúšikom takmer vyrazil dych: „Rozhodnem sa prvého januára. Cítim sa každým dňom starší.“

Tí, čo ho poznajú, vedeli, že to myslí vážne. Sir si na túto tému nikdy nedovolil vtipkovať. Vo vlastných vyhláseniach bol vždy jednoznačný a rozhodný, čo vyžadoval aj od hráčov. Napätie a neistota sa stupňovali. Nervózni hráči pobehovali na tréningu sem a tam, keď sa medzi nimi náhle objavil šéf. S rukami vo vreckách a žuvačkou v ústach sa postavil pred roky leštené hviezdy. Kto očakával dlhé reči, nedočkal sa.

„Uzavrel som to. Ešte pár rokov ostávam.“ Dve vety, ktoré znamenali pre európsky futbal tak veľa. Manchester a Ferguson patria k sebe. Spája ich veľa, rozdeľovať nemá čo. Britská televízna stanica Channel 4 už pripravovala dokument o odchode veľkého trénera z malého Škótska. Materiál musela uložiť do archívu.

Beckham senior chápe jeho krok

Hráči mlčali. Niektorí si išli zahrať biliard, iní sa vybrali do kina na film Pán prsteňov. Trénerovo rozhodnutie všetkých prekvapilo. Príjemne. Len manželku Cathy nie: „Čo mám čakať od muža, keď mu denne na očiach vidím, že je radšej na štadióne ako doma v záhradke?“ Ted Beckham, otec reprezentačného stredopoliara, jeho krok pochopil: „Nevedel som si ho jednoducho predstaviť, ako sedí doma pred televízorom a fajčí fajku.“

Pripomína to rituál. Alex je už šestnásty rok ráno na tréningu skôr ako, mliekari položia pred jeho dvere biely nápoj a kameloti rozhodia čerstvé vydania novín. Na tento cyklus sa nedá zabudnúť. Ani tak rýchlo a jednoducho sa ho vzdať. Je to pracovný stereotyp. Je to Fergusonov život.

Dlhé roky mu napríklad neprekážalo, že írsky obranca Roy Keane (2,7 milióna libier ročne) zarábal viac ako on (1,6 – 2,0 mil.). Po tom, čo predĺžil kontrakt o ďalšie tri roky, si polepšil. Klub mu zdvihol plat na 3,3 milióna libier ročne. Stal sa tak najlepšie zarábajúcim trénerom v Anglicku pred Arsenom Wengerom z londýnskeho Arsenalu (2,5 mil.).

V Anglicku panuje všeobecný názor, že Škóta zotrvať vo funkcii prehovorila rodina. Otcovým manažérom je syn Jason, ktorému sa podarilo angažovať na Old Trafford niekoľkých hráčov. Alexov brat Martin je pre zmenu klubovým skautom. Ich džoby sú vraj na dlhý čas v klube isté.

Sen – hrať finále doma v Glasgowe

Ferguson v posledných rokoch formoval pravdepodobne najlepších futbalistov vo svojej kariére. Pod jeho rukami rástli a dozrievali talenty, o ktorých predtým mohol kdekto pochybovať. Dnes sú David Beckham, Ryan Giggs, Paul Scholes, Nicky Butt či bratia Nevillovci vo veku medzi 25-28 rokov. V najlepších futbalových rokoch. Stali sa z nich praví profesionáli. Sú to, skrátka, jeho chlapci. Do Manchestru dnes nepríde žiaden mladík, ktorého by neodporučil sám Ferguson. „Chcem vidieť oči každého mladého adepta. Z nich sa dozviem všetko.“

Fergieho najbližším veľkým cieľom nie je len zisk štvrtého majstrovského titulu za sebou a celkovo ôsmeho za posledných desať rokov. Snom sezóny je finále Ligy majstrov v Hampden Parku v Glasgowe. V meste, kde sa narodil. Tam by chcel so svojím Manchestrom symbolicky vystúpiť na európske futbalové nebo.

K tomu treba okrem finálovej prekážky zdolať ešte dve – tú prvú štvrťfinálovú už dnes doma proti španielskej La Coruni. Bude to jubilejný stý európsky pohárový zápas Manchestru pod vedením sira Alexa Fergusona. A nie je vylúčené, že aj úspešný, pretože anglický víťaz Ligy majstrov spred troch rokov vyhral pred týždňom na štadióne Riazor 2:0 a dnes večer má do semifinále najcennejšej klubovej súťaže starého kontinentu veľmi blízko.