Priebeh rozlúčkového obradu bol starostlivo naplánovaný už vopred a s jej veľkým prispením. Bola to rozlúčka so starou Britániou. Posledný odkaz „Queen mum“ bol jasný – zdôraznila staré hodnoty, ktorým verila a mala ich tak rada.
Zazneli tradičné hymny pripomínajúce históriu kráľov. Píska-li stovky píšťal, hrmeli pochodujúci bubeníci, leskli sa medaily a vyznamenania šľachticov, kone v sprievode odfrkovali a motory vyleštených Rolls Royceov ticho priadli.
Bola to dokonalá pohľadnica starej Británie, ktorej kulisy tvorili najznámejšie miesta – Buckinghamský palác v Londýne, Westminsterské opátstvo a hrad Windsor.
Na pohreb sa pozerali milióny ľudí na celom svete. V priamom prenose ho prenášali hlavné spravodajské kanály rovnako ako mnoho národných televízií.
Na členoch kráľovskej rodiny bolo vidieť, že sa lúčia s milovaným členom rodiny. Keď pred piatimi rokmi tragicky zomrela princezná Diana, kráľovská rodina sa mnohým videla v porovnaní so spontánnou reakciou verejnosti až príliš rezervovaná.
Tentoraz sa zdá, že smútok silno zasiahol najbližších kráľovnej Alžbety i verejnosť, ktorá s nimi súcití. Rozlúčka bola veľmi dôstojná, ale nepôsobila tragicky a hekticky, ako keď nečakane zahynula Diana.
„Môžete uroniť slzu, že odišla, alebo sa môžete usmievať, že žila,“ takúto báseň si vybrala kráľovná matka na svoj vlastný pohreb. Zdalo sa, že väčšina s pietou využila druhú časť verša – večne optimistická a usmiata kráľovná matka si to tak istotne predstavovala.
