Keď dvaja robia to isté, nie je to vždy to isté. Vo vzťahu k menšinám to platí v prípade Slovenska a Rumunska, ku ktorému sú Slováci, pyšní na svoj náskok v procese európskej integrácie, veľmi neradi prirovnávaní. Na konci dlhého „handlovania“ slovenská vláda napokon schválila Európsku chartu regionálnych a menšinových jazykov (Rumunsko ju malo prijatú už vtedy, keď vstúpila do platnosti v roku 1998) a preukázalo istú ochotu splniť aj ďalšie požiadavky Strany maďarskej koalície (SMK).
V tom istom čase v Bukurešti maďarská menšina oslavovala „svoj najväčší úspech“. V zákone o verejnej správe boli totiž prijaté aj klauzuly regulujúce použitie jazyka menšín vo verejnom styku a na rozdiel od predchádzajúcej verzie, v podstate zhodnej s naším zákonom o jazyku menšín, majú direktívnu povahu.
Zákon zavŕšil dohodu o spolupráci medzi Rumunským maďarským demokratickým zväzom (RMDSZ) a vládnou Sociálnodemokratickou stranou (PDSR), ktorú podpísali pred vytvorením novej ľavicovej vlády v decembri minulého roku. Menšinová vláda sociálnych demokratov, ktorí získali vo voľbách 45 percent hlasov, by bez desiatich maďarských poslancov v parlamente neprešla.
Nový zákon ukladá rumunským samosprávam v oblastiach, v ktorých je zastúpenie menšiny väčšie ako 20 percent, vypísať dvojjazyčné nápisy a úrady tu majú pracovať dvojjazyčne. Na Slovensku, podobne ako v doterajšej verzii rumunského zákona, sú úrady povinné zaistiť vybavovanie záležitostí v menšinovom jazyku len v prípade požiadania. Čo sa týka dvojjazyčných nápisov, slovenský zákon je direktívny iba v prípade informačných tabúľ.
Zákon v Rumunsku bol výsledkom politickej dohody a tá sa realizovala rýchlo, hladko a bez akejkoľvek dvojznačnosti. PDSR pochopila, že sú len dve možnosti - čierna alebo biela a že nemôže byť ryba aj rak súčasne. Boli to rumunskí nacionalisti (poslanci strany Veľké Rumunsko, PRM), ktorí napokon vo štvrtok z hlasovania odišli.
Zákon o jazyku menšín bol považovaný za jeden z najväčších dlhov Slovenska v období Mečiarovej vlády a za platnosti zákona o štátnom jazyku. V júli 1999, keď ho nová vláda na konci dlhých diskusií prijala, sa ruky poslancov SMK nezdvihli. Zákon obsahoval všetko, čo tam podľa európskych fór malo byť. Proces jeho prijímania, ale aj samotná formulácia, vôľa negarantovať ani o chlp viac, než si to vyžaduje imidž Slovenska za hranicami, predsa hovorili o tom, že mal byť signálom aj pre tábor obhajujúci národné princípy. SMK zákonu vyčítala, že neodstraňuje problémy s používaním menšinových jazykov, ktoré v súvislosti s jazykovým zákonom vznikajú v školstve a iných oblastiach, len v úradnom styku.
V Rumunsku žije asi sedempercentná maďarská menšina. Krajina s bohatou históriou útlaku menšín z komunistických čias aj porušovania práv menšín a nacionalizmu z čias postkomunistických, teraz urobila niečo, čo stojí za pochvalu.
KLAUDIA LÁSZLÓOVÁ
