
Tony Blair veľa cestuje aj napriek kritike, že by sa mal viac venovať domácim problémom. Včera bol na krátkej návšteve Českej republiky, kde sa stretol s premiérom Milošom Zemanom (vľavo). FOTO - ČTK
Jeden z britských bulvárnych denníkov, ktorý vďaka jeho nákladu pokojne môžeme označiť za mienkotvorný, zobrazil na titulnej strane Tonyho Blaira ako Bushovho pudlíka. The Daily Mirror spravil to, čo robí väčšina bulvárnych denníkov - hrubo zjednodušil kritiku, ktorú počuť v Británii stále silnejšie.
Premiér vraj príliš podlieha vplyvu amerického prezidenta, predovšetkým v otázke útoku na Irak, a málo sa venuje domácim problémom. Nie je to len názor novinárov a značnej časti verejnosti, ale aj stále väčšej skupiny politikov z Blairovej labouristickej strany.
Zdá sa však, že Blair na to zatiaľ príliš nedbá. Ďalej je aktívny a veľa cestuje. V Texase podporil amerického prezidenta: „Ak to bude treba, akcia by mala byť vojenská a ak to bude treba a bude to oprávnené, mala by zahŕňať aj zmenu režimu.“
Potvrdil tak, že zostal zrejme posledným spoľahlivým spojencom prezidenta Busha. Európska únia je v otázke Iraku oveľa zdržanlivejšia (na summite EÚ v Barcelone sa hovorilo o príliš jednoduchom americkom posudzovaní irackého problému), rovnako aj britská verejnosť. Podľa prieskumu z konca marca až 56 percent Britov by považovalo vojenskú akciu proti Iraku za nesprávnu.
Čo môže byť za neochvejným priateľstvom ľavicového vodcu s právnickým vzdelaním a texaského obchodníka s ropou?
Britský novinár Nick Robertson si myslí, že počas cesty v Spojených štátoch pochopil, čo je za týmto spojenectvom. Vraj morálna istota - Bush verí, že Blair nie je politikom, čo sa rozhoduje, ktoré riešenie je správne podľa prieskumov verejnej mienky.
Tomuto Bushovmu presvedčeniu, (ak ho skutočne má) by istotne na ostrovoch oponovali prívrženci konzervatívcov a liberálnych demokratov, ktorí Blaira a jeho politických poradcov považujú za zručných populistov, ktorým chýba pevné hodnotové presvedčenie.
Zdá sa však, že tentoraz Blair koná skôr štátnicky ako populisticky a ďalej chce robiť most medzi Európou a Spojenými štátmi pri rozhodovaní o tom, ako bojovať proti teroristom. Jeho misia teraz bude oveľa ťažšia ako tá, ktorú nastúpil po 11. septembri - názory na to, ako postupovať, sa stále viac rozchádzajú.
Platí to v Európe aj vo Veľkej Británii. Takmer 150 poslancov labouristickej strany už podpísalo výzvu, v ktorej vyjadrujú „hlboké znepokojenie nad britskou podporou americkým akciám namiereným proti Saddámovi Husajnovi.“ Prvýkrát sa stalo, že veľká skupina labouristických poslancov sa verejne odhodlala vysloviť nesúhlas s ich premiérom a šéfom strany. Ministerka Clare Shortová údajne v prípade aktívnej podpory Ameriky z britskej strany chce podať demisiu.
Svoju chvíľu vytušili aj opoziční konzervatívci. Ich nový šéf Iain Duncan Smith už Blaira nekritizuje za euro a Európsku úniu, ale za jeho domáce zlyhania. Zlepšenia v oblasti verejných služieb - zdravotníctva, školstva či dopravy, ktoré napriek predvolebným sľubom labouristov zatiaľ neprichádzajú.
MAREK CHORVATOVIČ