Podľa doterajších výsledkov volieb v Maďarsku sa môže zdať, že spoločnosť je tam silne polarizovaná a výsledok volieb môže byť osudový pre ďalší vývoj krajiny. Skutočnosť je však iná - oba zdanlivo nezmieriteľné tábory totiž omnoho viac vecí spája, ako rozdeľuje. Maďari nešli v nedeľu k urnám, aby sa zúčastnili osudových volieb. Nerozhodovalo sa dokonca ani o zásadnom politickom smerovaní krajiny, nešlo o pokrok či úpadok a už vôbec nie o vernosť či zradu.

Boli to celkom normálne parlamentné voľby, už štvrté od roku 1990. V zásade má pravdu nápis, nastriekaný na jednom budapeštianskom múre, ktorý už týždne hlása, že je jedno, kto bude premiérom.

Úplne jedno to asi nie je. Ale v porovnaní so skutočnosťami, že Maďarsko je stabilná demokracia, že má dynamickú ekonomiku a že bude v roku 2004 členom Európskej únie, to má skutočne len podradný význam.

Frankfurter Allgemeine Zeitung

Zvíťazila demokracia

Volebný barometer ukazuje zmenu vlády. Odveta v druhom kole volieb ešte môže priniesť prekvapenie. Jedna vec je však istá, 7. apríla 2002 zvíťazila v Maďarsku demokracia. Ešte nikdy nepristúpilo k urnám toľko voličov, ešte nikdy necítili tak presvedčivo to, že môžu ovplyvniť chod vecí verejných.

Ľavici ide o všetko

V roku 1998 dokázalo občianske krídlo v druhom kole parlamentných volieb prekonať väčší náskok socialistov. Rozdiel v neprospech konzervatívneho bloku FIDESZ a Maďarského demokratického fóra (MDF) je niekoľko desaťtisíc hlasov. Agresívna niekoľkomesačná kampaň socialistov urobila svoje. Politici a aktivisti MSZP a Zväzu slobodných demokratov (SZDSZ) vycítili, že teraz môžu stratiť všetko. Ľavicová elita postupne strácala systém vzťahov s maďarským hospodárskym kapitálom, ktorý desať rokov vydržal po boku ľavice.

Magyar Nemzet

(čtk, tasr)