Príslušníci špeciálnej jednotky talianskych karabinierov hliadkujú v Prištine pri zbraniach a munícii, ktoré deň predtým zhabali vojaci KFOR neďaleko mesta Peč. Zhabaný 4-tonový náklad kamióna bol určený pre albánskych povstalcov. FOTO - TASR/AP
Šéf civilnej správy OSN v Kosove Hans Hakkerup predložil v utorok návrh, ktorý by mal podľa zdrojov OSN „posúvať záležitosť Kosova vpred“. „Právny rámec“, predstavený v Prištine, vypisuje na 17. novembra prvé povojnové kosovské parlamentné voľby. Otázke budúcnosti Kosova sa však striktne vyhýba. Provinciu spravuje UNMIK od roku 1999 ako de facto medzinárodný protektorát, podľa medzinárodného práva aj rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN je však Kosovo súčasťou Srbskej republiky.
O štatúte ticho
Apoň náznak riešenia štatútu Kosova žiadala svetová verejnosť v čase, keď provinciou otriasali etnické nepokoje a UNMIK ani KFOR proti nim nedokázali účinne zakročiť. Situácia sa v poslednom čase mierne stlmila, pozornosť sa obrátila na nový konflikt medzi separatistami a vládnymi silami, tentoraz v Macedónsku. Beh času prospieva skôr zakonzervovaniu existujúceho. To znamená, že v Kosove zostáva mizivá srbská populácia a Belehrad tu nemá najmenší vplyv.
Autonómia, ktorú plán dáva Kosovu, je skutočne nadštandardná. Z volieb vyjde 120-členný parlament, ten zvolí prezidenta Kosova a ten vymenuje predsedu vlády. Správa OSN sa stiahne do úzadia, ale ponechá si - podobne ako v Bosne - právo rozpustiť parlament a zrejme i odvolať hlavu štátu.
Albánci sú s plánom spokojní, chýba im len referendum o nezávislosti. Srbská menšina naopak spokojná nie je. Podľa názoru jej predstaviteľov dáva Hakkerup Kosovu faktickú nezávislosť. Rusko, tradičný spojenec Srbov, prirovnalo plán „takmer k ústave“. Poukázalo napríklad na to, že kreslo prezidenta a premiéra Kosova akosi nejde dohromady s proklamovanou kosovskou podriadenosťou vyššiemu celku, teda Srbsku. Moskva bola vo výhradách možno ešte ostrejšia než Belehrad.
Viac poslancov než voličov…
Za pozornosť stoja Hakkerupove slová pre macedónsky rozhlas a televíziu - je „dobrá myšlienka“, že zastúpenie menšín v parlamente bude väčšie než ich podiel na počte obyvateľstva. Pred náletmi NATO žilo v Kosove 90 percent Albáncov. Dvadsať zo 120 miest v budúcom parlamente bude vyhradených menšinám, z nich desať Srbom. Sto albánskych kresiel sa rovná 76 percet. Pomer obyvateľov sa pritom zmenil v neprospech menšín.
A taký zrejme ešte dlho zostane - napriek pozornému prístupu vrchnosti. „Ak by si aj priali, môžu sa kosovskí Srbi volieb zúčastniť len s ťažkosťami, pretože nie sú vo svojich domovoch a nemôžu sa do nich ani vrátiť a ich bezpečnosť a sloboda pohybu nie je zaručená,“ píše sa v stanovisku Demokratickej strany Srbska prezidenta Juhoslávie Vojislava Koštunicu.
BAŠA JAVŮRKOVÁ
