
Do parlamentnej knižnice chodieva aj Ján Cuper. Najčastejšie študuje právnickú literatúru. FOTO SME - ĽUBOŠ PILC
BRATISLAVA - Stav knihovníctva na Slovensku je zlý, tak ako inde, aj tu chýbajú peniaze. Väčšine knižníc stačia pridelené zdroje len na pokrytie prevádzkových nákladov. Na nové knihy alebo prilákanie nových čitateľov im už nezostáva. Napriek tomu však má mnoho knižníc v poslednom čase viac návštevníkov - ponúkajú totiž veľa za málo peňazí.
„Až 50 percent dospelých návštevníkov našej knižnice tvoria nezamestnaní. Za symbolický ročný poplatok sa dostanú k množstvu informácií, novinám, časopisom, knihám,“ hovorí Gizela Zsoková, riaditeľka Podunajskej knižnice v Komárne. „Niekedy dochádza až k tragikomickým situáciám. Ak sa naraz zíde niekoľko záujemcov, o výtlačok časopisu je konflikt o to, kto naň má prednostné právo.“
Nepríjemné je, že ubúda detských čitateľov. Po desiatom roku deti prestávajú čítať. Knižnice sa ich snažia získať späť rôznymi podujatiami, ale veľmi sa im nedarí.
Najviac knižníc je mestských a obecných a čím chudobnejšie mesto alebo obec je, tým menej peňazí zo svojho rozpočtu na knižnicu dá. Edita Gogolová, vedúca finančného oddelenia na Mestskom úrade v Hurbanove hovorí: „Radi by sme dali viac, ale teraz na to jednoducho nemáme.“ „Peniaze chýbajú všade, a ak sa na niečom šetrí, tak predovšetkým na kultúre,“ povedala Alžbeta Littvová, vedúca jednej z pobočiek Podunajskej knižnice.
Komárňanská knižnica za celý minulý rok získala 2400 nových titulov, ale až 80 percent z nich pochádza z darov od rôznych nadácií a od ľudí. Podľa knihovníkov ešte začiatkom deväťdesiatych rokov štát prispieval na každého obyvateľa piatimi korunami. Peniaze boli určené na nákup nových kníh.
Dnes už takáto podpora neexistuje. „Knižniciam sa venujem už 16 rokov, ale o takejto forme podpory neviem. Na ministerstve sa nepripravuje žiadna norma, ktorá by podobný systém vytvorila,“ povedala Andrea Doktorová z ministerstva kultúry.
Úradníci ministerstva pripravujú normy pre chod knižníc, zhodné s pravidlami v Európskej únii. Normy upravujú aj také detaily, ako veľkosti regálov, či koľko kníh sa môže nachádzať na určitom priestore.
Na Slovensku pôsobí viac ako 9000 knižníc rôznych typov. Približne 2700 z nich je verejných. Po reforme verejnej správy patrí pod ministerstvo kultúry iba sedem najväčších a najdôležitejších. Popri nich pôsobí 36 knižníc regionálneho charakteru, platených z novovzniknutých samosprávnych krajov. Najviac knižníc prešlo pod správu miest a obcí.
(rp)