Jaromír Košin absolvoval Vysokú školu poľnohospodársku v Nitre v rovnakom čase ako Pavel Koncoš. V kruhoch, ktoré sa zaoberajú agrobiznisom, má povesť šikovného manažéra. Krátko po novembri 1989, keď sa uchádzal o post riaditeľa Agrokombinátu Rimava, zvíťazil v konkurznom konaní, ktorého účastníkom bol aj jeho dnešný minister. Ich vzťahy tým však neutrpeli.

Súdený a vymenovaný

Pavel Koncoš sa angažoval v politike, Jaromír Košin spolu s ďalšími spoločníkmi založil firmu R.S.K., s. r. o, v ktorej úspešne podnikal až do decembra 1997. Vtedy sa so svojimi spoločníkmi v zlom rozišiel.

Stal sa šéfom odboru na ministerstve pôdohospodárstva, ktoré ešte viedol Peter Baco. Na začiatku roku 1999 ho minister Koncoš povýšil na riaditeľa Štátneho fondu trhovej regulácie (ŠFTR). V jeho prospech totiž intervenovala aj jedna vládna strana. Mária Kadlečíková v mene SOP ubezpečila v liste ministra Koncoša, že jeho bývalý spolužiak a starý priateľ je vhodným kandidátom na túto zodpovednú funkciu.

Jaromír Košin sa stal vysokým štátnym úradníkom v čase, keď všetci, ktorí o tom rozhodovali, boli informovaní, že majitelia firmy R.S.K. svojho bývalého spoločníka žalovali a prokurátor ho obžaloval z viacerých trestných činov: krádeže, podvodu, sprenevery a používania cudzieho motorového vozidla.

V čase, keď súd rozhodoval, či sa pán Košin dopustil majetkových trestných činov, za ktorý mu hrozil trest vo výške 12 rokov nepodmienečne, sa stal šéfom štátneho fondu, ktorý rozhoduje o miliardách. Ak sa v iných krajinách pri takej obžalobe z funkcie v štátnej správe odstupuje, tu sa ešte pred rozhodnutím súdu do funkcie nastupovalo.

Ukradnutý rozbor

V decembri roku 2000 súd uznal vinu Jaromíra Košina iba v prípade neoprávneného používania cudzieho motorového vozidla, za čo mu uložil peňažný trest 25-tisíc korún. Obžalobu z krádeže právnej analýzy, za ktorú firma R.S.K. zaplatila 3,1 milióna Sk, súd zamietol. Zrejme vzal do úvahy obhajobu obžalovaného, že mu ju spolu s kufríkom ukradli z auta.

Podľa redaktora Petra Vavra, ktorý sa prípadu venoval podrobne, v roku 1998 pán Košin na polícii naozaj oznámil vykradnutie svojho auta, ale „medzi ukradnutými osobnými vecami určite nespomenul právny rozbor za 3 milióny Sk“. S prácou právnej kancelárie, ktorá ho zastupovala pred súdom, bol šéf štátneho fondu taký spokojný, že dostala zmluvu na poskytovanie právnych služieb pre ŠFTR, a to bez výberového konania, iba na odporúčanie pána Košina. Nebol to jediný a ani najhorší prešľap, ktorého sa vo funkcii riaditeľa dopustil.

Snaha zarobiť si

Kontrola ministerstva financií zistila, že od januára 1999 do júna 2000, teda v čase, keď fond viedol riaditeľ Košin, došlo k viacnásobnému porušeniu zákonov. Podľa nej štátny fond neoprávnene vynakladal finančné prostriedky a plytval verejnými financiami. Minister Koncoš však tvrdil, že „v činnosti fondu nedošlo k úmyselnému, ani podstatnému porušeniu predpisov“.

Kontrola napríklad zistila, že ŠFTR protizákonne založil v máji 2000 účet v Devín banke, na ktorý poukázal 50 miliónov Sk. Zákonnou povinnosťou fondu bolo, aby svoje účty viedol výlučne v národnej banke. Minister Koncoš síce uznal, že „fond by nemal mať účty vedené mimo centrálnej banky“, ale že išlo iba o snahu zarobiť si na výhodnom úročení.

Snahu fondu zarobiť si kritizovali najmä tí, ktorým prekážalo, že sa pri tom vzďaľuje od svojho zákonného účelu. Poslanci parlamentného výboru pre pôdohospodárstvo upozorňovali médiá, že sa šéf fondu podieľal na porušovaní zákonného režimu vývozu obilia, lebo aj napriek nízkej úrode v predchádzajúcom roku sa licencie na vývoz obilia poskytovali automaticky, takže obilie bolo neskôr potrebné s nepomerne väčšími nákladmi doviezť.

Poslanec Jaroslav Slaný vtedy tvrdil, že ak by sa rezort a štátny fond riadili odborne, potom by sa nemohlo stať, že „najprv obilie vyvezieme, a o pol roka ho dovezieme za niekoľkonásobne vyššiu cenu“.

Podľa niektorých informovaných kruhov bola nemalá časť „vyvezeného“ a „dovezeného“ obilia identická. Obilie totiž po celý čas ležalo v skladoch a obchody prebiehali iba na papieri. Profit bol však skutočný.

Vlastný štát v štáte

Viaceré médiá zistili, že lukratívne zákazky na dovoz obilia nezískali spoločnosti, v ktorých mal podiel štát či FNM, ale súkromné firmy, klientelisticky prepojené s politickými kruhmi. Odborníci spočítali, že pri predpokladanom objeme prevozu 800-tisíc ton obilia špedičné firmy na tom zarobili približne 300 miliónov Sk.

Denník SME priniesol článok, že zákazku na dovoz 65-tisíc ton kŕmnej pšenice získala firma Interkont, ktorej majiteľom bol Jozef Buriš, vtedajší člen Republikového výboru SDĽ. Obchod, ktorý mu vyniesol zisk 10 miliónov Sk, dostal od fondu priamo, lebo s víťazom verejnej súťaže nebolo možné uzavrieť zmluvu a vzhľadom „na časovú tieseň nebolo možné na obstarávanie uskutočniť verejnú súťaž, užšiu súťaž a ani rokovacie konanie so zverejnením podľa zákona o verejnom obstarávaní“.

Predsedníčka parlamentného výboru pre pôdohospodárstvo Mária Kadlečíková obvinila šéfa fondu, že škodí celému rezortu, lebo si „vytvoril takzvaný vlastný štát v štáte s vlastnými predpismi“. Fond totiž predával poľnohospodárske produkty v rozpore so zákonom, ktorým bol zriadený.

Stalo sa to napriek tomu, že ekonomický publicista Milan Blaha už vo februári 2000, keď Jaromír Košin ešte len zverejnil zásady predaja, ministra Koncoša verejne upozornil, že riaditeľ štátneho fondu sa chystá svojvoľne obísť zákon. Napriek tomu ho mohol bez akýchkoľvek sankcií obchádzať, lebo ako povedala Mária Kadlečíková, pán Košin si „je istý, že vďaka obilninárskej loby ho z tej funkcie nemôže nikto odvolať“.

Konflikt záujmov

Na konci roku 2000 viacerí poslanci pôdohospodárskeho výboru a celá SOP sa zasadzovali za to, aby minister Koncoš riaditeľa ŠFTR zbavil funkcie, keďže sa nenaplnili ich očakávania, späté s tým, že „v normálnej demokracii by pán Košin mal podať čo najrýchlejšie demisiu“. Šéf rezortu pôdohospodárstva však urobil pravý opak. Vymenoval svojho bývalého spolužiaka za generálneho riaditeľa najdôležitejšej sekcie na ministerstve.

Tretí muž rezortu sa zjavne dostal do konfliktu záujmov. Ako vysoký štátny úradník bol povinný presadzovať verejný záujem, ako člen dozornej rady je spojený so súkromnou firmou, ktorej konateľ - Igor Michalec - je aj konateľom spoločnosti Bemi Group. Tá sa nielen zúčastnila na obchodných súťažiach rezortu, ale niektoré aj vyhrala. Podľa Daniely Zemanovičovej z Transparency International Slovensko ide nesporne o konflikt záujmov.

Dnešná právna úprava riešenia tohto konfliktu však neumožňuje, aby sa voči vysokému štátnemu úradníkovi začalo konanie, ktoré by prinieslo účinnú nápravu. Ústavný činiteľ, ktorý nápravu mohol a mal zabezpečiť takpovediac vo vlastnej réžii, už od februára 1999 ignoruje všetky upozornenia a dôvody, pre ktoré by mal konať.

Dovtedy, kým minister pôdohospodárstva nezmení názor, alebo kým sa nezmení minister pôdohospodárstva, zostane Jaromír Košin na svojom poste.

Verejnému blahu poslúži najmä tým, že bude všetkým pripomínať: Kým sa na Slovensku nezlepší transparentnosť politického a verejného života prísnou a vynútiteľnou právnou úpravou, ktorá zamedzí rozpor záujmov na úrovni ústavných činiteľov a štátnych funkcionárov, dovtedy postačí pre udržanie sa vo funkcii bývalý spolužiak.