(46. Šupka) - Straka (70. Hejčík), Porázik. Pred 2285 divákmi rozhodoval Havrilla, žltá karta Šinglár, červená 32. Perniš.

Favorizovaný Matador hnal v prvom polčase do útoku nielen mrazivý vietor, ale aj vedomie, že nad rivalom z Dubnice ešte v lige ani raz nevyhral. Aktivitou hýril predovšetkým Perniš, s jeho hlavičkami si však Kováč poradil. V 23. min mal rozhodca Havrilla po zákroku Mráza na Perniša v pokutovom území ukázať na biely bod, no najlepšiemu púchovskému kanonierovi sa bližšie prizrel až o desať minút neskôr, keď ho počastoval červenou kartou za kopnutie Šinglára mimo hry. Domácich tento okamih očividne zaskočil, zvyšok útočného tandemu Breška totiž sedel s boľavou nohou na tribúne. Obojstranne rýchly prvý polčas priniesol tutovky Škripcovi a Kiškovi - domáci útočník v 29. min nedokázal ani len spracovať Holčíkov presný center, no a hosťujúci mladík zasa tesne pred výmenou strán úplne ignoroval poloprázdnu bránu Matadoru.

Dubničania zacítili proti oslabenému súperovi šancu na trojbodový zisk. V 49. min ich opäť postavil na zem Belák. Najlepší hráč domáceho celku peknou prihrávkou ponúkol príležitosť Škripcovi, ten mu loptu vrátil a Belák s pomocou obrancovho teču otvoril skóre stretnutia. Hostia mali tri veľké možnosti vyrovnať. Najprv Kiškovi v poslednom okamihu odkopol loptu spred nohy Vavrík, potom v 60. min zlikvidoval Strakov nájazd Bernady a púchovský brankár bol na mieste i pri streleckom pokuse striedajúceho Holmíka. V závere ešte mohol poistiť víťazstvo favorita Jambor, ale brilantnú individuálnu akciu gólom nezakončil.

Jozef Šuran, tréner Púchova: „Tradičným tlakom sme chceli o stretnutí rozhodnúť hneď v úvode, vylúčenie Perniša nás v tomto smere trochu prekvapilo. Cením si bojovný a kolektívny výkon svojich zverencov, ktorý ma pred utorňajšou pohárovou odvetou so Žilinou napĺňa nádejou.“ Stanislav Griga, tréner Dubnice: „Prišli sme do Púchova s cieľom prelomiť jarnú nemohúcnosť na súperových ihriskách. Ani proti desiatim hráčom sa nám to však nepodarilo. Keď premárnime také príležitosti ako Kiška či dvakrát Straka, niet sa čo čudovať.“